Hľadáte ideálnu trasu na jarné rozjazdenie alebo pohodový víkendový výlet bez náročných stúpaní? Vyrazili sme na 70-kilometrový okruh so štartom v Galante, ktorý vás prevedie malebným krajom Podunajskej roviny. Táto trasa nie je o prekonávaní výškových metrov, ale o spoznávaní unikátnych technických pamiatok – historických vodných mlynov v Jelke a Tomášikove.
V tomto článku vám predstavíme:
- Podrobný itinerár trasy: Kadiaľ vedie 70 km okruh z Galanty.
- Vodné mlyny: Prečo sa oplatí zastaviť v Jelke a Tomášikove.
- Povrch a náročnosť: Na čo sa pripraviť.
- Praktické tipy: Kde si oddýchnuť a pre koho je tento okruh ideálny.
Štart v Galante a prvé kilometre do Košút
Náš cyklookruh sme začali v Galante. Toto okresné mesto s približne 15 000 obyvateľmi leží v centrálnej časti Podunajskej nížiny. Historicky je úzko späté najmä s významným šľachtickým rodom Esterházyovcov, po ktorých tu zostal Neogotický a Renesančný kaštieľ.
Auto sme zaparkovali pri miestnom Kauflande. Keďže bol sviatok, parkovisko bolo úplne prázdne a prístup bol bezproblémový, keďže sa tu nenachádzajú žiadne rampy. Prvých pár kilometrov trasy viedlo priamo cez Galantu, kde sme väčšinu času využívali vyznačenú cyklotrasu.
Po opustení mesta sme pokračovali po ceste 3. triedy, ktorá nás priviedla do obce Košúty. Obec je známa predovšetkým neogotickým kaštieľom rodiny Ábrahámfyovcov a rímskokatolíckym Kostolom svätého Floriána z roku 1851.
Cez polia a panelovky k mlynu v Jelke
Z Košút naša trasa pokračovala do obce Čierny Brod. Tento úsek preveril techniku jazdy, keďže prvá polovica viedla po klasickej poľnej ceste a zvyšok po panelovej ceste. Z Čierneho Brodu sme sa držali smerom na západ k obci Veľké Úľany, kam sme sa dostali opäť cez poľné cesty.
Príjemným spestrením bol približne trojkilometrový úsek za Veľkými Úľanmi, kde sme využili cyklotrasu oddelenú od cesty III. triedy. Následne sme odbočili na Lenčehel (miestna časť Veľkých Úľan). Kým v tejto osade bol ešte asfalt, zvyšok cesty do Jelky tvoril prašný, poľno-kamenistý povrch.
Cez Jelku sme prešli až takmer na jej koniec, kde trasa odbočuje okolo futbalového ihriska priamo k vodnému mlynu. Posledné metre po poľnej ceste vystriedal asfalt v areáli mlyna. Keďže bol sviatok, miestne reštaurácie v blízkosti mlyna boli plné ľudí, no aj nám sa podarilo dať si tu ľahší obed.
Vodný kolový mlyn v Jelke:
Pôvodne lodný mlyn bol v roku 1905 prestavaný na kolový a dnes je považovaný za jednu z najvýznamnejších technických pamiatok svojho druhu v strednej Európe. Nachádza sa v krásnom prostredí na brehu Malého Dunaja a jeho súčasťou je aj skanzen zameraný na poľnohospodársku minulosť obce so vstupným 5€.
Cez hranice Žitného ostrova k mlynu v Tomášikove
Od mlyna v Jelke sme sa vydali po asfaltovej ceste (čiastočne po ceste II. triedy) smerom do obce Nový Život. Počas tohto presunu sme premostili Malý Dunaj, čím sme oficiálne vstúpili na územie Žitného ostrova.
Následný úsek z Nového Života do obce Potônske Lúky bol pravdepodobne najnáročnejšou časťou celého výletu. Trasa tu vedie po poľno-kamenistých cestách, ktoré neskôr striedajú panely. Povrch bol miestami až príliš kamenistý a monotónny, čo z tohto úseku urobilo pomerne únavnú pasáž. Z Potônskych Lúk sme však opäť nabehli na asfalt a pokračovali do časti Lúky (patriacej pod Orechovú Potôň), pričom známy okruh Slovakia Ring bol od nás vzdialený len približne 4 km.
Za Lúkami sa cesta opäť mení na prašnú poľňačku, ktorá v krátkom úseku lemuje breh Malého Dunaja. Takto sme dorazili až k lokalite Bujtoš (časť obce Veľké Blahovo). Tu sme opustili Žitný ostrov prechodom cez hať – je to v podstate vodná stavba (nízka priehrada), ktorá slúži na reguláciu výšky hladiny rieky a v tomto prípade funguje aj ako technické premostenie.
V tomto bode sme na malú chvíľu zišli z oficiálneho cyklookruhu „Po stopách vodných mlynov“. Odbočili sme na žltú cykloturistickú trasu, ktorá nás po 1,5 km dlhej lesnej ceste priviedla k nášmu druhému cieľu – vodnému mlynu v Tomášikove.
Vodný kolový mlyn v Tomášikove:
Tento mlyn z roku 1893 sa zachoval v pôvodnom stave bez rušivých zásahov, pričom jeho funkčné technické zariadenie je stále schopné prevádzky. Leží na sútoku Malého Dunaja a Suchého potoka a vďaka svojej autentickej drevenej konštrukcii so šindľovou strechou patrí k najfotogenickejším pamiatkam regiónu.
Návrat do Galanty pozdĺž Čiernej vody
Od mlyna v Tomášikove sme sa museli rovnakou 1,5 km dlhou lesnou cestou vrátiť späť k hati. Odtiaľ sme sa opäť napojili na modrú cyklotrasu „Po stopách vodných mlynov“. Tento úsek bol v porovnaní s predchádzajúcimi polno-kamenistými pasážami za odmenu – trasa vedie niekoľko kilometrov po asfaltovej ceste, ktorá kopíruje tok Čiernej vody.
Tento vodný tok nás sprevádzal až k rovnomennej obci Čierna Voda. Tu sme odbočili doprava a po ceste III. triedy sme pokračovali do obce Mostová. Smerom do Matúškova sa povrchy opäť vystriedali v rýchlom slede – najprv asfalt, potom panelovka a pred vstupom do obce ešte krátka poľná cesta.
Z Matúškova nás čakalo už len záverečných pár kilometrov po ceste II. triedy priamo do Galanty. Okruh sa tak uzavrel na parkovisku pri Kauflande, kde sme ráno začínali. Máme za sebou 70 kilometrov v nohách, ktoré dokonale ukázali, že aj na absolútnej rovine sa dá nájsť rozmanitý terén a zaujímavé technické pamiatky.
Záverečné zhrnutie trasy:
- Značenie: modrá farba
- Celková vzdialenosť: cca 70 km
- Prevýšenie: Minimálne (absolútna rovina)
- Povrchy: Namiešané – asfalt, panelové cesty, poľné a kamenisté úseky.
- Vhodný bicykel: MTB je stávka na istotu. Gravel zvládne väčšinu trasy, no pri tých najrozbitejších kamenistých úsekoch si nie sme stopercentne istí pohodlím.
- Najväčšie lákadlá: Vodný kolový mlyn Jelka, vodný kolový mlyn Tomášikovo a hať Bujtoš.
Pár postrehov na záver: Pri plánovaní si určite skontrolujte predpoveď vetra. My sme mali šťastie na bezvetrie, čo je na týchto otvorených rovinách veľké plus. Čo sa týka samotnej cyklotrasy, kamenisté úseky sú technicky najotravnejšie a úprimne aj najnudnejšie. Naopak, oba mlyny sú veľmi zaujímavé a v ich okolí nájdete dosť bufetov a miest na oddych, kde sa dá doplniť energia.
Celkovo túto trasu nehodnotíme ako nejaký „wau“ zážitok z hľadiska cyklistického povrchu, ale tie mlyny za návštevu určite stoja. Ak sa vám nechce ťahať 70 km, dajú sa nakombinovať aj alternatívy cez okolité obce – niekedy je to síce zachádzka, inokedy zase skratka, ale vyhnete sa tak najhorším poľným cestám.
