Ostávame na Korfu, odtiaľto pôjdeme už len domov. Nasledujúce dva dni strávime odlišne. Jeden deň sa dostaneme len na pláž pred kempom, druhý deň skúsime pozrieť aj iné zákutia Korfu.
Deň 9 – 29.8.2018
Dnešný deň začneme o 12tej, pretože z času pred 12:00 sa zachovala len 1 spomienka. A to ako Marco ráno zistil, že sa s ním Marek nerozpráva, akurát nevedel prečo.
Na obed teda vyrážame na pláž a všímame si nafukovacie zábavné ihrisko na vode. Hneď bežíme vybavovať, zisťujeme cenu, utekáme do kempu pre peniaze a hurá na to.
Ihrisko obsahovalo:
– valec, v ktorom sa dalo bežať. To bola prvá atrakcia, ktorú sme otestovali – rozbilo nás to tam riadne.
– hojdačku, kde sa hojdal jedine Miloš. Ostatní sme skúšali, čo taká hojdačka zvládne a našli sme jej limit. Bol ním Michal, jeho váhu si podpery hojdačky moc nedávali a preto sa rúcal rovno do vody.
– nafukovací vak, kde si jeden(obeť) ľahne a druhý zhora skočí a vystrelí svoju obeť na obežnú dráhu. Hlavným odpaľovačom bol pasovaný Michal, pretože má na to rozmery, hlavnou obeťou zase Miloš, pretože – no vlastne nevieme prečo, ale už tam leží a čaká. Prvý Michalov skok a Miloš letí, letí , letí a konečne plieska do vody. Publikum sa na tom baví a pýta si repeté. Druhý pokus, Michal skáče, Miloš letí, letí, letí a padá …. naspäť na Michala. Obeť dáva výpoveď a tak to teda skúšame aj ostatní. Je to fakt zábava a nakoniec tomu dáva ďalšiu šancu aj Miloš. Všetci máme veľkú radosť z tejto atrakcie, teda až na Michala, pretože nemáme nikoho, kto by zvládol katapultovať jeho.
– trampolína – v skratke nič moc
– prekážkovú dráhu, vlastne sú to len stĺpy, ktoré treba obísť a nespadnúť pritom do vody. Zvládajú to všetci až na Michala, pretože mu zavadzia brucho a mňa, pretože som neschopný.
Na tomto deckom ihrisku sme zvládli partia, prevažne 23-ročných študentov, zabiť viac ako 2 hodiny. Pomaly balíme a ideme do kempu spraviť dnes aspoň nejaké jedlo. Všímame si, že nás za tie 2 hodiny zábavy poriadne spieklo, snáď to nebude moc bolieť.
Odchádzam do obchodu kúpiť nejaké osvieženie. Michal kričí, že chce pollitrového radlera. V obchode majú ale len 0,3l, tak mu kupujem aj ten a prichádzam do kempu. Michal odmieta tento radler, že ten mu je na nič, mne sa zastavuje rozum a začína hádka. Prebiehala asi takto:
Ja: ….
Michal: ….
Ja: ….
Michal: ….
No proste samé nadávky. Trvalo to asi 20 minút a zvládli sme zapojiť každého člena až na Miš, ktorá sa pred nami schovala v aute. Po výdatnom obede a ešte výdatnejšej hádke sa vraciame na chvíľu ešte do vody sa troška schladiť. O ôsmej sme už späť v kempe a varíme špagety, popíjame pivo a debatujeme. Dnes večer bude úplný chill, pretože sme všetci unavení. Ja zaspávam ako prvý, ostatní ani netuším, čo robili, teda okrem Miloša. Ten píše záznam z dnešného dňa do denníčku, z ktorého som aj ja čerpal informácie pri tomto cestopise. Zajtra ideme na skútre! Dobrú noc!
Deň 10 – 30.8.2018
O 11tej sme už všetci naraňajkovaní, nachystaní a odhodlaní požičať si skútre. Prichádzame k prvému ujovi, čo požičiava skútre, ten si nás premeriava a pýta sa, či už sme to niekedy šoférovali, lebo ževraj to je mega zložité. Robíme obrovskú chybu – zaváhame pri odpovedi, pretože jediný, kto z nás už šoféroval skúter je Michal a ujo nás vydesil. Naveľa po pár minútach mu predstavujeme 5 ostrieľaných motorkárov. Ujo, ale nie je hlúpy a hneď nás prekukol a dáva nám siahodlhý príhovor. My už nemáme na neho nervy a balíme to, že teda dnes bude auto + 1 skúter pre Michala. Však si môžeme každý vyskúšať a uvidíme. Nakoniec skúša jedine Urbik a rozhoduje sa, že aj on chce. V tretej požičovni sa mu aj naozaj darí požičať si skúter a konečne môžeme vyraziť na obhliadku Korfu. Ideme smer severovýchod, nachádza sa tam pevnosť alebo presnejšie zrúcanina Angelokastro. Vedie tam milión schodov a takto na obed nás to vcelku vyčerpáva. Musím ale uznať, že výhľad bol pekný. Kráčame späť k autu a medzičasom si skúter vyskúšali už aj Juro a Marco. Urbikovi tečie benzín, tak to riešime najrýchlejšou možnosťou – kašleme na to.
Je nám fakt teplo a zhodujeme sa, že by to chcelo more. Vyberáme teda našu prvú a poslednú pieskovú pláž v Grécku – Glyfada Beach. Na pláži sa stretávame s motorkármi. Piesok je fakt neznesiteľne horúci, takže presun po pláži je lepší po okraji mora. Na pár sekúnd sa ešte vraciame do horúceho piesku, zakladáme tábor a utekáme naspäť do vody. Sme 10 metrov od brehu a voda stále ani nie po pás – Balaton? Aj na tejto pláži sa nachádzajú rôzne vodné atrakcie, tak rýchlo utekáme k cenníku a rýchlo aj naspäť od neho, pretože na ne nemáme financie. Tak si vymýšľame vlastnú zábavu – súťaž o najkrajší hrad z piesku. Ja staviam Bratislavský hrad, Mišo pyramídu, Miloš prsia a Marek penis. Všetky nám podmýva voda a nakoniec podľahli vzájomnému bombardovaniu. Následne sa odohráva ďalšia situácia, po ktorej sa Miloš opäť rozplýva, že dobrý ľudia ešte nevymreli. Slečna si pri vychádzaní z vody všimla Marekov nádherne červený chrbát a prišla ho pozvať na rande. Teda pomocou toho, že mu núka 2 krémy na opaľovanie, ale Marek je úplne nechápavý a krémy odmieta. It must have been love but it’s over now. Mišo a Urbik sa rozhodli odísť skôr, že sa chcú ešte previesť na skútroch. Zvyšní sa medzi sebou dohadujeme, čo ďalej. Padol návrh ísť opäť na sever Korfu pozrieť Canal d’Amour Beach (kanál lásky), pretože tým určite naštveme Miša a Urbika a to nám vždy zdvihne náladu. Nakoniec sa, ale z čisto logických dôvodov tejto myšlienky vzdávame. Je to moc ďaleko a už sa nikomu nechce moc cestovať. Ideme sa teda radšej najesť. Chalani si dávajú musaku, Lenka gyros a ja jahňacinu. Tu si všímam, že chýba Miš – tá celý deň robí kopilota Mišovi na motorke. Všetkým jedlo chutí, až na mňa. Ja mám najdrahšie a suverénne najhoršie. Už som dlho takto neoľutoval jedlo.
Zbierame sa a pomaly cestujeme naspäť do kempu. Chystáme večeru pre tých, ktorí sú ešte hladní. Po jedle sa delíme na dve skupinky. Prvá ostáva na mieste a pomalinky popíja alkohol, druhá, tá pracovitá, ideme umývať riady. Pritom samozrejme popíjame tiež. Umývanie sa dosť pretiahlo a preto začíname spoločné večerné posedenie už vo vylepšenej nálade. Dnes je veľkým hitom akýsi vedomostný kvíz na mobiloch, kde súťažíme po dvojiciach a snažíme sa nahrať čo najviac bodov. Už ani netušíme, kto vyhráva, ale vymýšľame lepší plán, ideme smer bar. Dnes nás už ide osem, všetci okrem Mareka. Bar je rovnako prázdny ako predminulú noc a tak parket zase patrí iba našej partii. V tom všetkom zhone si Juro nachádza nového kamoša, ktorý tvrdí, že je z Rumunska, pred pár minútami tvrdil, že je z Maroka, tak je asi troška popletený, chudák. Juro si s ním však rozumie a to až do chvíle, kým nezistí, že jeho nový kamoš, by od neho chcel asi troška viacej ako kamarátstvo a tak teda radšej pomaly velíme na odchod z baru a ideme si ľahnúť do bezpečia kempu. Dobrú noc!
Praktické info
Už z mapy je každému jasné, že sme toho veľa na tom Korfu nevideli. Keby si mám vybrať, či pláž alebo Angelokastro, tak si vyberiem zrúcaninu – kvôli výhľadom. Každý z nás už bol myšlienkami doma, takže som rád, že sme sa prinútili ísť pozrieť aspoň niečo. Na Korfu sa ešte určite chcem niekedy vrátiť a lepšie ho spoznať, potom aj napíšem lepšie informácie.
Zatiaľ však pre mňa platí: Lefkada > Korfu
PS: Pri požičiavaní skútra treba vždy povedať, že už si na tom sedel.
About Post Author
