Poď sa s nami pomocou tohto cestopisu previezť na 14 dní do Grécka. Podelíme sa o naše zážitky počas leta 2018. Na konci článku vždy nájdeš aj mapu a praktické informácie a rady.
Ako sa v posledných rokoch stalo zvykom, aj toto leto vyrážame na roadtrip. Tentokrát je naším cieľom Grécko, konkrétne väčšina pevninského Grécka a nejaký ten ostrov. Predstavím účastníkov zájazdu, ženskú časť tvoria Miš a Lenka, chlapskú Juraj, Miloš, Marco , Marek, Michal, Urbik a ja – Miky. Keďže väčšina z našej 9-člennej posádky sú informatici, tak padla všeobecná zhoda, že dni začneme indexovať od nuly.
Deň 0 – 20.8.2018
Z Kysúc vyrážame približne o 6 večer smer Bratislava, Maďarsko, Srbsko, Macedónsko a Grécko. Náš smelý odhad je, že do 24 hodín sa nám podarí ubytovať v kempe blízko mesta Solún. Počas posledných šiestich hodín dnešného dňa sa nám úspešne podarilo prekonať hranice a dostali sme sa do Maďarska.
Deň 1 – 21.8.2018
Pár minút po 1 ráno prekračujeme hranice opäť a dostávame sa do Srbska. Cesta touto bývalou krajinou Juhoslávie by nám mala zabrať približne 6 hodín. Pretože Srbsko nie je súčasťou Európskej únie a tým pádom tu nemáme neobmedzené dáta, niektorí členovia zvolili radšej spánok. Tesne pred hranicami s Macedónskom sme sa dostali do kolóny. Posádka na zníženú rýchlosť reagovala prebudením, ranná diskusia prekvitá a po chvíli sa mení na hádku. Predtým ako sme vyrazili na cestu, sme sa dohodli, že každý môže šoférovať maximálne 3 hodiny a potom musí striedať. Náš terajší kerúvač Juraj však využil ospalosť ostatných a predĺžil si svoj čas za volantom o 5 minút, za čo musí byť samozrejme rázne potrestaný. Niekedy počas tejto hádky sa nám podarilo dostať do Macedónska a tak stojíme na prvej pumpe – tankujeme plnú nádrž, 50 litrov za 50 euro.
Pár minút po 1 ráno prekračujeme hranice opäť a dostávame sa do Srbska. Cesta touto bývalou krajinou Juhoslávie by nám mala zabrať približne 6 hodín. Pretože Srbsko nie je súčasťou Európskej únie a tým pádom tu nemáme neobmedzené dáta, niektorí členovia zvolili radšej spánok. Tesne pred hranicami s Macedónskom sme sa dostali do kolóny. Posádka na zníženú rýchlosť reagovala prebudením, ranná diskusia prekvitá a po chvíli sa mení na hádku. Predtým ako sme vyrazili na cestu, sme sa dohodli, že každý môže šoférovať maximálne 3 hodiny a potom musí striedať. Náš terajší kerúvač Juraj však využil ospalosť ostatných a predĺžil si svoj čas za volantom o 5 minút, za čo musí byť samozrejme rázne potrestaný. Niekedy počas tejto hádky sa nám podarilo dostať do Macedónska a tak stojíme na prvej pumpe – tankujeme plnú nádrž, 50 litrov za 50 euro.
Macedónsko je rozlohou, oproti Srbsku alebo aj Maďarsku, malá krajina a tak sa nám zdá, že za čas potrebný na uvarenie kávy, už stojíme na hraniciach s Gréckom. Prechádzame cez colnicu a podľa času rázom cestujeme o hodinu dlhšie. Jurovi prišla SMS s gréckou sieťou, takže sa s ním na pár hodín lúčime, lebo bude iba na nete. Nás ostatných privítalo Grécko, o pol 1 poobede, krásnym slnečným počasím a už nie tak krásnymi kolónami. Napriek pomalej jazde sa nám darí nájsť kemp 45 minút od Solúnu(Thessaloniki) smer Chalkidiki. Teta na recepcii nám účtuje 55 eur za noc pre 9 ľudí, no nezober to. Tak teda parkujeme, sprchujeme alebo kúpeme sa v mori, ako sa komu chce. Minulý rok sme spávali všetci vedľa seba na jednej plachte, tento rok sme už poučení a berieme dve plachty pre viac priestoru. Pri rozkladaní prístrešku však prichádzame na to, že nám tak nejak chýba igelit, ktorý mal slúžiť ako strecha a teda ani tento rok nebude viacej miesta na spanie, druhá plachta je preklasifikovaná ako strecha.
Pomaly sa zbierame a ešte pred západom slnka, vyrážame do mesta – Nea Propontida. Toto mestečko má 36 000 obyvateľov a nachádza sa na severozápade oblasti Chalkidiki. Centrum mesta tvorí menšie námestie, alebo presnejšie povedané parčík a jedna dlhá ulica zaplnená obchodmi a reštauráciami. Keďže je to náš prvý deň, sme sa zhodli, že nebudeme zbytočne mínať peniaze a dáme si iba zmrzlinu. Dohoda o nemíňaní peňazí práve skončila – Juro mal platiť 9,60 za 8 kopčekov zmrzliny, on dal 20 eur a hovorí, že to je dobré. Takže budget na dnes už je minulosťou, prejdeme ešte ulicou, na chvíľu sa zastavíme na pláži a vraciame sa späť do kempu. Nikomu sa nechcelo moc chodiť po meste, pretože sme všetci unavení z cesty a tento kemp je pre nás len takpovediac nutnosť. Prvý väčší cieľ nás čaká zajtra, Solún. Po návrate do kempu sme rozložili stoličky, vytiahli zásoby tekutín všetkého druhu a začali večerné posedenie. Dobrú noc!
Praktické info
Maďarsko – diaľničná známka. Dá sa zakúpiť napríklad na hraniciach alebo cez internet (vysvetlený postup nájdeš sem). Za mesačnú známku pre 9-miestne auto sme zaplatili 38 eur. Cena pre osobné auto je polovičná – 19 eur.
Srbsko a Macedónsko – mýto. Túto položku si dovolím nazvať nepodstatnou, pretože za prejazd Srbskom (dokopy – smer Grécko a aj naspäť) sme zaplatili 28 eur a za prejazd Macedónskom 6 eur.
Podrobnejší rozpočet bude súčasťou poslednej časti týchto blogov 🙂
Čo sa týka internetu, tak si treba dávať pozor na to, že Macedónsko ani Srbsko nie sú v EÚ a preto tam neplatia dáta v rámci slovenských paušálov. My sme to riešili jednoducho, v týchto krajinách sme sa odstrihli od internetu a radšej sme si počas jazdy pospali.
Výhodou týchto krajín, najmä Macedónska, sú nízke ceny pohonných hmôt. Preto sme vždy pred opustením tejto krajiny natankovali plnú nádrž.
Na maďarsko-srbských a macedónsko-gréckych hraniciach rátaj v oboch smeroch s kolónami, ktoré môžu predĺžiť tvoju cestu aj o niekoľko hodín.
Odkaz na stránku kempu -> Aigeas camp