Grécko 2018 – Deň 5

Veľké plány na dnes! Najprv pozrieť Korint, potom „turistika“ do kopca v Mystras a opäť „turistika“, ale tentokrát do diaľky uprostred noci.

Deň 5 – 25.8.2018

Po včerajšej ťažšej noci vstávame až o 10:00. O necelú minútu počujeme prvú nadávku od Miloša, zisťujeme, čo ho takto rýchlo vytočilo. Lámavou slovenčinou pomedzi slzy nám vysvetľuje, že jeho hodinky včera boli, v noci asi tiež a dnes už nie sú. Zbehli sme skontrolovať pláž, vrátili sa naspäť a oznámili sme Milošovi, že veď si kúpi po dovolenke nové, lepšie! Dávame si rýchle raňajky, balíme veci do auta a spolu s nimi aj všetky, dôkazy Marcovho nočného súboja. Pár minút po 12tej vyrážame a o pol 1 stojíme pri Korintskom prieplave. Je to jeden z najznámejších prieplavov sveta, vybudovaný v rokoch 1882-1893. Približne na rovnakom mieste však už v staroveku existovala vozová prepravná cesta zvaná Diolkos. Zastavujeme pri jeho severnej strane, kde ešte je okolitá krajina na úrovni mora a funguje tu potápajúci most, lepší názov sme mu nevymysleli. Ako na prianie akurát prechádzajú nejaké plťky, takže sme videli sa most potápať aj vynárať. Obďaleč sme si všimli most ponad prieplav pre peších turistov, tak nasadáme do auta a vezieme sa k nemu. Pri vstupe na most nás uvítala zaujímavá vôňa, rozumej neskutočný smrad. Po prekonaní tejto počiatočnej nástrahy sa nám otvára nádherný výhľad na celý Korintský prieplav, fakt úžasne. Smerom na sever vidíme znižujúci terén až smerom k potápajúcemu sa mostu, smerom na juh terén vôbec neklesá a v diaľke je ďalší most, z ktorého nejaký odvážlivec práve skáče bungee jumping. Kocháme sa výhľadmi a pozeráme cenu danej atrakcie, veľmi rýchlo sa potvrdzujú naše predpoklady, že na to nemáme, tak aspoň zastavíme miestneho obyvateľa a prosíme o fotku. Ujo sa tak veľmi snažil, že niektorí z nás mali obavy, či preto, aby nás dobre odfotil aj zábradlie na moste neprelezie. Aby si čitateľ nerobil ilúzie o dobrom srdiečku členov našej výpravy, musím podotknúť, že obavy boli o náš mobil, ktorý mal ujo v rukách, o samotného uja už také obavy nemal nikto. Našťastie sa telefónu a teda ani ujovi nič nestalo a my máme peknú spoločnú fotku.

Korintský prieplav – Diolkos Archaeological Area
Korintský prieplav – Corinth Canal Footbridge
Korintský prieplav – Γερμανικά πολυβολεία Ισθμού
Korintský prieplav – Γερμανικά πολυβολεία Ισθμού

Dávame posledné pohľady na prieplav a kráčame k autu. Cestou nás ešte zaujali také malé stavby pripomínajúce iglu, akurát neboli z ľadu a snehu, ktoré sa nachádzali na obidvoch stranách prieplavu a boli evidentne niečím niekedy obstreľované. Debatu sme o tom mali hojnú, ale vyriešili sme akurát tak h…. nič. Nachádzame sa teda na severe Peloponézu a rozmýšľame, čo ďalej. Dohoda padla veľmi rýchlo a je jednoznačná, sme na severe , tak poďme na juh. Cestou sa Miš sťažuje, že už deň nevidela nejakú tú zrúcaninu a tak berie mobil a gúgli akoby nám mohla pokaziť dnešný deň. Nanešťastie internety sú mocné a pomáhajú jej, našla pre nás doteraz neznáme mestečko Mystras. Mesto má ani nie 5000 obyvateľov, ale v stredoveku bolo opevneným byzantským mestom a niektoré stavby sa zachovali a tak ideme teda skontrolovať ako veľmi sú zachovalé. V meste nás uvítalo niečo, čo sme doteraz v Grécku nezažili – dážď. Tak sedíme v aute a väčšina posádky tajne dúfa, že bude pršať až do večera, nech nemusíme opustiť auto. Žiaľ šťastie nám nepraje a kvapky postupne ubúdajú a my sa teda púšťame na expedíciu zrúcanín, ktorú vymyslela Miš. Vstupné do celého komplexu pre študentov zadarmo, áno aj Urbik je opäť študent. Celý komplex sa nachádza v prudkom kopci a my chodíme od jednej zrúcaniny ku druhej, niektoré sú pekne zachované, ako napríklad Monastere de Pantanassa, iné pripomínajú len náhodne popadané skaly. Po chvíľke to Urbik vzdáva a vraví, že ide po dodávku. Okolo komplexu ide na vrchol kopca aj cesta pre autá, že tam nás počká. Všetci sme nadšení, pretože nebudeme aspoň musieť ísť aj dole kopcom. Na vrchole sa nachádza Villehardouin’s Castle, čo je v dnešnej dobe len zrúcanina, avšak je odtiaľ pekný výhľad na okolité kopce, dnešné mesto Mystras a tiež Sparta.

Mystras
Mystras
Mystras – Villehardouin Castle

Už dorazil aj Urbik a zhodli sme sa, že by sme niečo zjedli, Juro navrhuje navštíviť Sparti. Tam sa môžeme najesť a on chce ísť pozrieť aj sochu Leonidasa, tak si teda vravíme, že mu urobíme radosť. Staroveká Sparta bola známa ako silný grécky štát, do dnešnej doby sa z nej však nič nezachovalo. Blízko nej dnes nájdeme mesto Sparti s 18 000 obyvateľmi, ktoré je aj našim terajším cieľom. Prichádzame teda na námestie a smerujeme si to do prvej reštiky, alebo teda do prvého podniku s občerstvením. Každý si objednávame aspoň 1 hot-dog a pizzu na večer, pretože dnes nespíme v kempe. Vezmeme pizze do auta, rýchlo pozrieme sochu Leonidasa, urobíme fotečky a smerujeme za našim dnešným hlavným cieľom. 

Povedali sme si, že keď chceme ísť na juh, tak teda ideme na najjužnejší bod pevninského Grécka a tým je Lighthouse Tenaro. Šoférovania sa ujal Marco a cesta vyzerala nebezpečne. Samé stúpania, klesania, zákruty, po bokoch priepasti a najmä tma. O 11 večer sme dorazili na koniec cesty, kde bolo niečo, čo môžeme nazvať parkoviskom. Vystupujeme a zisťujeme, že obďaleč je asi nejaká reštaurácia a inak nič, iba mesiac. Prvotný plán prespať na parkovisku nám nevychádza. Juro pri prieskume terénu objavil pavúky veľké ako dlaň, čo našu ženskú posádku v zložení Lenka, Miš a Juro značne znervózňuje a tak teda skúšam nový plán. Navrhujem zobrať spacáky, foťáky a vodu ku majáku a tam prespať a počkať na východ Slnka. Na moje prekvapenie ostatní postupne súhlasia, tak teda balíme všetko potrebné, obúvame poriadne topánky a vyrážame smer najjužnejší bod. Cesta by mala podľa google maps trvať asi 40 minút. Po počiatočnom blúdení sa nám darí nájsť chodník, ktorá nás zavedie až k majáku. Celou cestou je úplné bezvetrie a na to, že je noc aj veľmi teplo. Po takmer hodinke sa pred nami objavuje maják a spolu s ním začína aj silný vietor. Každý z nás už sleduje jedine preblikávajúci maják, ktorý sa pomaly zväčšuje. Po hodine a 10 minútach sme konečne pri ňom. Pozeráme okolo seba a vidíme len maják, Mesiac a burácajúce more, pred nami už nič nie je, najbližšie Afrika. Každý si berieme chvíľku pre seba a premýšľame, no dobre niektorí sa len tak obzerajú, iní asi naozaj nad niečím premýšľajú a Juro pindá, že nemôže fotiť hviezdy kvôli Mesiacu. Keďže všetci chceme vidieť východ Slnka, tak si pomaly ľaháme vedľa seba s výhľadom na Mesiac, jedine Miloš oznamuje, že on tak nezaspí, tak sa rozkladá v tieni. Dobrú noc! 

Praktické info

Klikni na mapu

Pod fotkami z Korintského prieplavu som vždy uviedol názov miesta, kde to bolo fotené. Prieplav sa ťahá zo severozápadu(SZ) na juhovýchod(JV), na SZ je breh prieplavu na úrovni mora (viď foto lode) smerom na JV sa breh zvyšuje a prieplav vyzerá ako kaňon (viď selfie fotka). 

Mystras je zapísaný v UNESCO, ale mňa osobne samotné stavby nijak extra neuchvátili, výhľad smerom pod seba je však pekný. Na vrchole komplexu sa otvorí aj výhľad na kopce na druhej strane. (viď foto napravo).
Čo sa týka samotného mesta Sparti, ktoré sa nachádza neďaleko, podľa mňa sa oplatí zastaviť, len pokiaľ máš veľa voľného času.
Lighthouse Tenaro, kde dnes spíme je pre mňa najlepší zážitok z celého roadtrip-u. Pekné fotky žiaľ nemáme, pretože nemáme kvalitné foťáky a ani poriadneho fotografa 😀

Bezdomovci nocľah – Lighthouse Tenaro

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *