V minulom článku som ti opísal našu cestu do Grécka. V dnešnom sa budem venovať návšteve Solúnu. Pozorne čítaj a dozvieš sa, či sa ti sem oplatí cestovať a opäť nájdeš aj praktické rady a info.
Deň 2 – 22.8.2018
Budík 7:00, zvonia komáre. Miloš, Miš a Michal začínajú dovolenku aktívne a idú plávať. Zvyšok už tak aktívny nie je, pomaly vyhadzujeme auto, robíme raňajky a opäť balíme auto. Na obed konečne vyrážame smer Solún. O necelú hodinku parkujeme a začína návšteva nášho prvého cieľa. Solún s 325 000 obyvateľmi je druhé najväčšie prístavné mesto v Grécku a pre Slovákov je tiež významné, pretože je rodiskom Cyrila a Metoda. Mesto nás privítalo vysokou teplotou, preto sa náš dnešný hlavný navigátor Miloš hlási o slovo a vedie nás k pobrežiu pre trošku morského vánku. Omyl, vietor dnes na programe dňa nie je a ani nebude. Dávame teda hlavy dokopy a dumáme, čo ďalej. Samozrejme máme šťastie a ako na zavolanie sa zjavili mobilné, ako by Michal povedal, reťazou poháňané vozidlá – bicykle pre 2 alebo 4 osoby. Najdôležitejšie bolo, že mali striešky na ochranu pred slnkom. Prenajímame bicykle na 30 minút a začíname závod.
Pretekárske vozy sú 2x 4-miestny bicykel, takzvaný quadrocykel, a 1x eco drevený bicykel. Keďže mužstvo (aj ženstvo) neustále migrovalo medzi vozmi, nemá zmysel komentovať zloženia posádok, ale vypichnem len zaujímavé momenty a postrehy:
– vo všeobecnosti je drevený bicykel dosť cool a ako safetybike vie zabezpečiť prenos informácií medzi závodiacimi vozidlami,
– 4-kolesový bicykel s 2 volantmi (jeden fake) je dosť v pohode, ak sa chce človek unaviť a spotiť v strede Solúnu na pravé poludnie,
– Marcovi už chýba posilka a tak dal zvyšku posádky voľno, zapol vyšší prevodový stupeň a predbiehame vedúci monopost. Celá naša posádka oslavuje, Marco je rád, že to zvládol a zvyšok, že sa mohol ulievať,
– celkovo hodnotíme požičanie bicyklov ako dobrý nápad, prešli sme časť pobrežia a nepripieklo nám na hlavy.
Dopĺňame tekutiny a pokračujeme ďalej, stretávame Alexandra Veľkého na koni a tiež slovenských turistov, ktorí netušia, že aj my sme Slováci a na tajnáča počúvame ich obdivovanie veľkých gúľ Alexovho koňa. Okolo 14tej sme spáchali obed v peknej reštike v centre za prekvapivo normálne ceny. Podával sa grécky šalát, kuracie meče, volské oká, grilovaná zelenina a veľa ďalších.
Povzbudení obedom hlavný navigátor zvolil trasu strednej náročnosti s krátkym výstupom ohodnotenú 10 bodmi do vrchárskej súťaže. Prvé nástrahy stúpania sme zvládli spoločne, postupom času a zvyšovaním sklonu stúpania sa však zvyšovala aj frekvencia vulgarizmov až sa nakoniec vytvoril 1-členný únik (Marek), pelotón a grupetto. Členovia pelotónu mali veľmi dobrú náladu, pretože nie je nič krajšie ako počúvať nadávky spotených a unavených tučkov z grupetta. Konečne sme na vrchole stúpania, opäť dopĺňame tekutiny a vchádzame do nášho cieľa – Eptapyrgio Fortress, byzantskej pevnosti. Máme pod sebou celý Solún, v skutku veľmi pekný výhľad. Hodiny neúprosne utekajú a nám neostáva nič iné ako sa vrátiť do auta a naspäť do kempu.
Po ceste na parkovisko sme sa zastavili ešte v Church of St. Paul. Nasadáme do auta a cestujeme naspäť do kempu. Počas jazdy časť posádky začína dopĺňať tekutiny, avšak tentokrát už nie vodou, vidíme to na zaujímavý večer. Po príchode s Milošom ešte rýchlo zapisujeme dnešné výdavky, aby sme na nič nezabudli a nevznikli hádky kvôli peniazom.
Rýchla sprcha, berieme stoličky a ideme na pláž. Tu by som rád poznamenal, že rybárska stolička je povinná a najlepšia výbava každého člena výpravy, bez nej to nie je pravá dovolenka. Začíname teda večerné posedenie pri mori, tém bolo veľmi veľa a postupom času sa ich úroveň znižovala. Náš zajtrajší šofér Miloš, nám oznamuje, že on sa socializuje dnes maximálne do polnoci, pretože zajtra musí byť fit. Samozrejme to boli len prázdne reči, ale tesne po pol 1 sa už dvíha odchádza si ľahnúť. Po ceste mu to nedá a ešte na jednej nič netušiacej palme zanechá svoj autogram. Ostatní pozeráme ako krásne dnes svieti mesiac a Spotify nám zrazu pustí Dancing in the Moonlight, náhoda? Nemyslíme si a tak teda opúšťame naše stoličky a začíname sa zabávať. Po chvíli príde super nápad a časť zúčastnených sa vyzlieka a následne presúva do mora. Niektorí sa spoznali s morskými ježkami, iní len s tvrdosťou kameňov … Dobrú noc!
Praktické info
Keďže Grécko je súčasťou EÚ, tak môžete veselo surfovať po internete v rámci vášho paušálu. Nemali sme vôbec naštudované, čo sa v Solúne nachádza a preto sme využívali už priamo v meste TripAdvisor a Google Maps.
Ak cestujete ako partia a máte radi aspoň trocha zábavu, tak určite odporúčam využiť bicykle ( link ). Dva štvorbicykle a jeden klasický stáli spolu necelých 19 eur na 30 minút. Za ten čas stíhate pozrieť časť promenády a aj sa zabaviť. Ak chcete ale pozrieť úplne celú promenádu, tak rátajte s prenájmom bicyklov na hodinu až dve.
Pokiaľ sa chcete presúvať medzi pamiatkami peši ako my, tak odporúčam chodiť po turisticky rušnejších uliciach. Pretože, ak sa dostanete do nejakej nie moc navštevovanej ulice, tak spoznáte pravý grécky bordel a zápach a tomu sa fakt chcete vyhnúť.
Ako najlepšie navštíviť Solún zo Slovenska? Letecky. Na trase Bratislava – Solún existuje priama linka. Lieta sa 2-krát do týždňa.
Na záver k Solúnu už iba toľko, že: Fajn, raz v živote som ho navštívil, ale to mi bohate stačilo. Ak rozmýšľate nad návštevou Solúnu a máte na výber viac miest, tak odporúčam vybrať nejaké iné. Ale to je len môj subjektívny názor 🙂