Okres Kysucké Nové Mesto patrí medzi rozlohou najmenšie okresy na Slovensku (menšie sú len mestské okresy Bratislavy a Košíc). Rieka Kysuce rozdeľuje tento okres na 2 približne rovnaké časti. Na západ od Kysuce nájdeš pohorie Javorníky, na východ je to zase Kysucká vrchovina.
Túra, ktorú opisujeme v tomto článku je aktuálna, uskutočnila sa v sobotu 20.3.2021. Vydáme sa na vrch Ľadonhora (999 m n. m.), ktorý sa rozprestiera nad obcou Horný Vadičov. Je piatym najvyšším vrcholom v Kysuckej vrchovine a zároveň najvyšším bodom nášho okresu Kysucké Nové Mesto.
Naša trasa začína v Hornom Vadičove a končí v Kysuckom Novom Meste. Priateľka sa ponúkla, že nás s Marekom zavezie do Horného Vadičova (Inak by sme využili autobusové dopravu. Použiť vlastné auto nedáva zmysel, pretože potom by sa poň aj tak musel šofér vracať autobusom). Vystupujeme na hlavnej ceste Vadičovskou dolinou pri smerovníku Horný Vadičov, Kubaščíkovci. Počas celého dňa sa budeme držať modrého turistické značenia.
Ľadonhora – stúpame na najvyšší bod nášho okresu
Najprudšie úseky celej dnešnej turistiky sú hneď zo začiatku, chodník stúpa priamo hore, najprv po lúke a od smerovníka Nad Kubaščíkovcami sa už nachádzame v lese. Táto časť trasy prechádza žľabom a aj keď cez noc napadlo pár centimetrov snehu, tak stále presvitá spopod snehu veľa napadaného lístia ešte z jesene. Po prekonaní tejto prudkej časti prichádzame na traverz, ktorý podľa máp vyzerá byť oddychová pasáž pred záverečným výšvihom na vrchol.
Horný Vadičov, Kubačšíkovci 
Nad Kubaščíkovcami 
Prvý prudký úsek 
Záverečný výšvih
Realita je však úplne iná. Traverz je natoľko vyšmýkaný, že sa po ňom ide oveľa horšie ako pokiaľ sme stúpali priamo hore. Pomalou a opatrnou chôdzou ho prekonávame na vlastné prekvapenie bez pádu. Táto časť bola oveľa horšia ako sme očakávali, ale potom sa na nás usmialo šťastie, pretože záver bol zase oveľa príjemnejší oproti tomu, čo ukazovali mapy. Navyše v záverečnom stúpaní sa už pomedzi stromy začali objavovať aj výhľady s čím sme veľmi nerátali, pretože Ľadonhora je kopec takmer celý husto zarastený. V zime, keď nie sú na stromoch listy, tak je ale viditeľnosť pomerne dobrá. Čochvíľa už stojíme na vrchole, kde jedna polovica osadenstva prezlieka tričko a druhá zatiaľ tlačí do seba rožky.
Ľadonhora nám aktuálne ponúka pekný výhľad najmä južnú časť Krivánskej a severnú časť Lúčanskej Malej Fatry, taktiež v diaľke vidíme komíny, ktoré patria pravdepodobne do Vrútok alebo Martina. Na vrchole sa nachádza vrcholová značka, slovenská vlajka a lavička na odpočinok. Navyše tu aj mierne fúka, čo má za následok skrátenie našej oddychovej pauzy, pretože nám začína byť zima.
Hrebeňom Stien takmer až domov
Pokračujeme teda z Ľadonhory ďalej na hrebeň známy ako Steny s najvyšším bodom – Holý vrch (912 m n. m.), ktorý nás dovedie až do Budatínskej Lehoty – mestskej časti Kysuckého Nového Mesta. Prvý úsek zostupu z Ľadonhory je prudký a vedie jej severnou časťou, kde je oveľa viac snehu ako bolo na južnej strane, ktorou sme vystúpili na vrchol. Trochu sme sa pošmýkali, Marek otestoval tvrdosť snehu, ale v celku a v zdraví sme prekonali ešte jedno krátke stúpanie na bezmenný vrchol a teraz už stojíme pri smerovníku Sedlo pod Ľadonhorou, odkiaľ to je na hrebeň stien 35 minút.
Nám to trvalo približne 20 minút a už stojíme na Holom vrchu, kde sa nachádza aj pomerne veľké posedenie, ktoré je aktuálne plne využité inou partiou, takže sme zastavili bokom. Robíme zopár fotiek a hneď pokračujeme ďalej. Hrebeň Stien je mierne zvlnený a v smere od Ľadonhory mierne klesá. Všade naokolo je les, takže postupujeme pomerne rýchlo, pretože výhľady, ktoré by nás motivovali zastaviť tu ani veľmi nie sú.
Prichádzame do bodu, ktorý sa nazýva Poľana (cca 850 m n. m.). Niektorí ho považujú za vrchol, my by sme ho však nazvali ako posledný bod Stien. Z tohto miesta začína prudké klesanie ku smerovníku Pod Poľanou. S príchodom k tomuto smerovníku prestáva byť snehová pokrývka súvislá a objavujú sa úseky s blatom.
Prichádzame nad Budatínsku Lehotu, kde sa nachádza kríž. Oplatí sa tu nachvíľu zastaviť a užiť si pekný výhľad na kopce najmä na druhej strane rieky Kysuca, ktoré patria do pohoria Javorníky. Dobre je vidno napríklad Rochovicu, Žiar, Chotárny kopec, ale najmä vrch Tábor aj s rozhľadňou, o ktorej sa viac dozvieš v našom článku „Rozhľadne na Slovensku – Rozhľadňa Tábor„. Tiež je vidno susedné vrcholy Veľký Vreteň (článok o túre na tento kopec) a Veľké Ostré, ktoré patria rovnako ako Ľadonhora do Kysuckej vrchoviny. Od kríža je to ešte pár desiatok metrov po blate a potom už asfaltkou cez Budatínsku Lehotu až priamo do Kysuckého Nového Mesta.
Hrebeň Stien (úsek Holý vrch – Poľana) 
Spiatočný pohľad na hrebeň
Zhrnutie
Musíme sa priznať, že na Ľadonhore sme stáli obaja prvýkrát. Všeobecne sa tento kopec považuje za bezvýhľadový, ale evidentne pokiaľ nie sú na stromoch listy, tak výhľady sú a navyše sú aj pekné. Práve preto odporúčame sa sem vybrať práve počas zimy. Následný prechod Stenami je už viac-menej jednoduchý, nečakaj však úplnú rovinu. Chodník je zvlnený a na viacerých miestach úzky. Celkovo sa jedná o peknú poldňovú túru o dĺžke približne 10 kilometrov.
Parametre trasy – Ľadonhora
- Štart: Horný Vadičov, Kubaščíkovci
- Hlavný bod: Ľadonhora (999 m n. m.)
- Vedľajšie body: Holý vrch (912 m n. m.), Poľana (850 m n. m.)
- Koniec: Horný Vadičov, Kubaščíkovci
- Trasa: Horný Vadičov, Kubaščíkovci
-> Nad Kubaščíkovcami -> Ľadonhora -> Sedlo pod Ľadonhorou -> Holý vrch -> Poľana -> Pod Poľanou -> Budatínska Lehota (Kysucké Nové Mesto) - Vzdialenosť: 10,3 km (Mapy.cz) / 10,78 km (Strava)
- Stúpanie: 547 m (Mapy.cz) / 502 m (Strava)
- Klesanie: 720 m (Mapy.cz) / 675 m (Strava)
- Čas: 3 hodiny a 50 minút (Mapy.cz) / 2 hodiny a 50 minút (Strava – iba čas pohybu)
- Meranie cez aplikáciu Strava
- Mapa našej trasy podľa Mapy.cz
Niektoré fotografie v článku nám poskytol aktívny účastník tejto túry Marek Šidlo. Za túto pomoc mu Ďakujeme!
About Post Author
