Praha – Dni 2 a 3

Prečo sa nám podarilo dostať do Národného technického múzea až na druhý krát? Čo všetko sme videli? A naopak, čo sme radšej vynechali? Prečítaj si dnešný blog a dozvieš sa!

Dnes nás čaká návšteva ďalších pamiatok v Prahe, ale najprv zastávka v Buono! Restaurant & café na výborné raňajky. S plným žalúdkom sa nám hneď lepšie kráča. Obchádzame Prašnú bránu a Obecný dom, kde sme boli už včera večer. Odtiaľ pokračujeme dlho smerom na sever až dorazíme k dnešnému prvému cieľu a tým je Národné technické múzeum, ktoré je otvorené každý deň okrem pondelka. Pre ujasnenie situácie, dnes je pondelok 😀  

Pokračujeme teda cez park Letenská pláň až sa dostaneme k nášmu novému cieľu, ktorým sa stal Pražský hrad. Podľa Wikipédie sa jedná o najznámejšiu a najcharakteristickejšiu dominantu hlavného mesta. Keď sa tak nad tým zamýšľam tak s tým, že sa jedná o „najcharakteristickejšiu dominantu“ v podstate súhlasím. Pretože sa nachádza tento hrad na vyvýšenom mieste, tak je ho vidno takmer z každej časti Prahy, čo z neho robí naozaj ikonu. Či sa jedná o „najznámejšiu dominantu“ už radšej nechám na každého zvážení, ale podľa mňa nie. Toľko k mojím úvahám, prešli sme vstupnou kontrolou a pokračujeme ešte pár metrov kým sa pred nami ukáže hrad. Rozmýšľame odkiaľ je najlepšie urobiť fotky a keďže sa sami neviem rozhodnúť, tak ideme smerom ku skupinke Aziatov s foťákmi, tí predsa musia vedieť, veď všade len fotia. Postavili sme sa teda hneď vedľa a urobili sme pár záberov aj my. Neďaleko hradu sa nachádzajú aj menšie vianočné trhy, ktorými prechádzame smerom ku Zlatej uličke, ktorá bola naším ďalším cieľom, avšak … Avšak pýtať za vstup 250Kč (alebo 11eur) je podľa nás dosť veľa, ale robia to asi kvôli tomu, aby sa v nej netlačilo veľa ľudí. My sme sa rozhodli, že je zbytočné míňať na to peniaze a odchádzame.  

Od Ivkinej sestry sme dostali tip na rozhľadňu na Petříne, kam práve smerujeme. Z hradu je to pešo približne 30 minút. Keďže máme času dosť a počasie je tiež príjemné, rozhodli sme sa pre peknú prechádzku. Pod Petřínom meníme eurá na české koruny, čo sa ukázalo ako dobrá voľba, pretože na rozhľadni neberú eurá a ani sa nedá platiť kartou (je tam bankomat). Pomaly stúpame zatočeným schodiskom na spodnú vyhliadkovú plošinu, ktorá sa nachádza ešte relatívne nízko, ale oproti hornej má výhodu v tom, že sa tu nachádza aj otvorený priestor – balkón. Urobili sme koliečko okolo veže, aby sme si pozreli výhľady do všetkých strán a už pokračujeme smerom nahor. Horná plošina sa nachádza vo výške 55 metrov, avšak tu už nie je balkón, fotiť sa dá iba spoza skla. Je odtiaľto výborný výhľad takmer na celú Prahu, pod nami sa rozprestiera celé historické centrum mesta.

Výhľad z Petřínskej rozhľadne

Hneď vedľa rozhľadne sa nachádza zrkadlové bludisko, ktoré sme sa však po 10 minútach rozmýšľania rozhodli vynechať a tak pokračujeme smerom dole z Petřína. Po ceste sa otvárajú pekné výhľady na pamiatku, ktorú sme dnes už navštívili – Pražský hrad. Naším ďalším cieľom je Strelecký ostrov na Vltave. Používame most Legií, ktorý vedie ponad a dá sa z neho dostať výťahom alebo schodmi priamo na ostrov. Krátko po vystúpení z výťahu nás vítajú prví miestni obyvatelia a to bobry. Teda vo zvieratách sa vyznám asi tak, že zvládnem rozoznať koňa od mačky, ale s Ivkou padla zhoda, že toto boli bobry. Ak náhodou nie, tak sa ospravedlňujeme za mylnú informáciu. Pokračujeme až na severný cíp ostrova, odkiaľ je pekný výhľad na Karlov most, kam sa neskôr tiež pozrieme. Návštevu ostrova, rozhodne odporúčam. Chodí tu menej ľudí ako v iných častiach historického centra a tým pádom tu je aj väčší kľud. 

Opäť používame výťah a predtým ako pôjdeme na Karlov most nás čaká ešte jedna zastávka. Našim cieľom je stena, ale nielen taká obyčajná. Jedná sa o stenu (alebo múr), ktorá je od osemdesiatych rokov plná graffiti inšpirovaných Johnom Lennonom, preto aj nesie po ňom názov, Lennon Wall. Opäť sa nachádzame v rušnejších častiach Prahy a preto musíme stáť v rade na fotku. Každý sa snaží pri stene nahodiť svoju pózu a odfotiť, naše úmysly sú však iné. Máme záujem len o fotky steny bez ľudí, čo zisťujeme, že je dosť náročná požiadavka, ktorú sa nám však nakoniec po pár pokusoch darí splniť. Necelých 200 metrov odtiaľto sa nachádza dnes už niekoľkokrát spomínaný Karlov most. Jedná sa o najstarší zachovaný most cez Vltavu a druhý najstarší v celej Českej republike (najstarší je Kamenný most v Písku). Most je plný turistov a po stranách sú rozložení miestni umelci, ktorí hrajú na hudobné nástroje, predávajú prívesky a rôzne suveníry alebo maľujú portréty. Schádzame z mostu a prechádzame smerom ku Kostolu sv. Mikuláša. Ulica je plná obchodov so sladkosťami a najmä plnenými trdelníkmi, o ktorých Ivka stále básni.  

Je niečo po druhej poobede, ja to už nezvládam a rozhodujem o programe počas zvyšku dnešného dňa. Prvá zastávka bude obed vo Vapiano, druhá oddych v hoteli a následne večerný útok na plnené trdelníky. Keďže sa Ivka už druhý deň nevie rozhodnúť, či si dá alebo nedá ten trdelník, tak som rozhodol za ňu. Vapiano je sieť reštaurácií ponúkajúcich talianske jedlo. Na moje prekvapenie zisťujem, že sa jedná o nemeckú spoločnosť (čakal som, že sú to Taliani), ktorá vlastní približne tretinu reštaurácií s týmto názvom, zvyšok sú tzv. franšízy. Túto reštauráciu nám opäť odporučila Ivkina sestra, keďže som v jednej bol už vo Viedni a chutilo mi, tak súhlasím. Ani dnes sme neostali sklamaní, jedlo bolo chutné a dobre sme sa najedli (cestoviny v Ríme boli lepšie :D). Už už sme rozhodnutí ísť na hotel, avšak zrazu sa pred nami objavuje hračkárstvo Hamleys a my meníme plány a ideme sa vrátiť do detských čias. Strávili sme tu skoro hodinu a ja ako zberateľ angličákov (tie malé autíčka) som mal silné nutkanie si niečo kúpiť. Našťastie som odolal, lebo Ivka sa už na mňa čudne pozerala, či myslím vážne, že si idem kupovať autíčka. Opúšťame teda hračkárstvo s prázdnymi rukami a pokračujeme ďalej. Naše kroky však stále nevedú na izbu, lebo sme sa po rýchlom nahliadnutí do mapy rozhodli ísť ešte pozrieť vianočné trhy na Námestie Mieru. Opäť len odporúčam návštevu týchto trhov, aj keď sa nachádzajú troška ďalej od najužšieho historického centra Prahy. Teraz už naozaj smerujeme na hotel si užiť krátku poobedňajšiu siestu. 

Po necelých 2 hodinách už opäť vyrážame do ulíc, spať predsa môžeme aj doma. Po ceste k trdelníkom, sme sa rozhodli prejsť celým Václavským námestím, ktoré sme križovali počas týchto dvoch dní už snáď aj 10-krát, pretože sa nachádza približne 5 minút cesty od nášho hotela. Aj tu sa nachádza pár stánkov s punčom alebo klobáskami. My však nezastavujeme, pretože dnes na naše žalúdky čaká iná maškrta. Z Václaváku smerujeme okolo orloja a cez Karlov most, ktorý je takmer prázdny, až ku nášmu trdelníku. Pre upresnenie, v centre Prahy ich predávajú asi každých 30 metrov, ale my sme si cez deň vybrali konkrétnu predajňu. Zjesť taký plnený trdelník vôbec nie je jednoduché, napríklad ja som to nezvládol a jahody som daroval Ivke. Teraz nás čaká prechádzka naspäť na izbu a ja dúfam, že mi po ceste stihne vytráviť, pretože som fakt nasýtený. (Nestihlo :D)

S odstupom času (tieto riadky píšem 28.12.) si uvedomujem, že večerná prechádzka uličkami historického centra je pre mňa jeden z najkrajších zážitkov tohto výletu. Nakoľko ja nie som moc veľký fanúšik Prahy a mám skôr negatívne názory na ňu, tak túto časť hodnotím určite pozitívne.

Vstávame! Je pred nami posledných pár hodín strávených v Prahe. Dnes máme na programe len jeden bod a to je návšteva Národného technické múzea. Najprv ale zastávka v Buono! Restaurant & café na raňajky. Dnešné doobedie je vlastne takmer identické so včerajším. Zmena nastáva až po príchode pred budovu múzea, pretože dnes už je otvorené a môžeme ísť dnu. Kupujeme lístky a vydávame sa na obhliadku múzea. Začíname na prvom poschodí v miestnostiach – technika v domácnosti a tlačiarenstvo, následne pokračujeme na druhé poschodie, kde sú astronómia a technika hrou. Na treťom poschodí, ktoré je najvyššie, sú architektúra, staviteľstvo a dizajn. Tiež sa tu nachádza aj televízne štúdiu, táto expozícia je však aktuálne zavretá. Zatiaľ ma jednoznačne najviac zaujala astronómia a technika v domácnosti, kde sme sa s Ivkou zabávali na tom, ktoré prístroje sme ešte zažili a ktoré nie. Teraz však príde to, prečo sme tu išli a to je najväčšia výstava, ktorá sa nachádza na prízemí – doprava. Jedná sa o veľkú miestnosť po obvode ktorej sú balkóny. Priamo v miestnosti na prízemí sa nachádzajú automobily, lokomotívy a menšia loď. Zo stropu visia lietadla a teplovzdušný balón. Na balkónoch sú najmä motorky a bicykle. Začíname opäť od prízemia smerom nahor. Obhliadku sme si spestrili minisúťažou, kde sme hádali rok výroby dopravných prostriedkov. Mňa táto časť múzea veľmi zaujala a študoval som snáď každé auto, ktoré som obchádzal. Opäť, podobne ako už viackrát v tomto blogu, môžem len odporúčať návštevu tohto múzea, kde to predsa len bude viac ťahať chlapov.

Náš čas v Prahe sa pomaly chýli ku koncu. Teraz je čas na zhrnutie a finančný plán tohto výletu, to však bude súčasťou ďalšieho článku. Tu už len napíšem, že doteraz som mal na Prahu vyslovene negatívny názor, po tomto výlete sa čiastočne zmenil. Určite odporúčam návštevu technického múzea, veže Staromestskej radnice a najmä večerné túlanie sa uličkami historického centra. Už teraz sa teším na budúcoročný december, pretože destináciu na návštevu vianočných trhov vyberám ja.

About Post Author

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *