Dnes nás čaká jediný cieľ a tým sú Atény – hlavné mesto Grécka. Dozvieš sa, čo sme stihli pozrieť, ale aj ktoré miesta sme, či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne, nevideli úplne.
Deň 4 – 24.8.2018
Dnešné ráno je diametrálne odlišné od toho včerajšieho. Dávame si kľudné raňajky, lepšie sa obzeráme, kde sme sa to vlastne ubytovali, keďže sme sa ubytovali až za tmy. S potešením zisťujeme, že výhľad je fakt úžasný, vidíme veľmi ďaleko, dokonca aj more. Každý teda obetuje pár minút na videá, fotky pre kamarátov, ale najprv aj pár sekúnd pre seba.
Plánovaný odchod máme o 10:00, dnes meškáme iba zanedbateľných 20 minút. Vyrážame smer Atény, teda hlavné a najväčšie mesto Grécka, celá metropolitná oblasť má takmer 4 milióny obyvateľov. Navigácie sme sa ujali Miloš a ja. Ide nám to veľmi dobre a hneď po príchode do Atén sme našli aj parkovisko, avšak tu dostávame tvrdú facku, ktorú nie sme ochotní akceptovať. Niekomu to možno príde normálne, ale nám nie, v Aténach fungujú parkoviská tak, že sa parkuje auto vedľa auta a nechajú sa kľúče od auta vedúcemu parkoviska a keď niekto chce odísť, tak vedúci preparkuje vaše auto a uvoľní cestu. Nakoľko my máme požičané auto, tak nesúhlasíme s nechávaním kľúčov a nechávame vedúceho bez kšeftu. Tu nastáva problém, pretože to evidentne takto funguje na každom stráženom parkovisku a tak naše auto nechávame na pospas osudu niekde na periférií mesta. Hodina pešo k najbližšiemu metru. Počas tejto cesty budeme počuť veľa nadávok. Spoločnými silami to zvládame a nastupujeme na metro, ktoré nás zavezie priamo do centra Atén. Prvé dve pamiatky na našom zozname sú Hadriánov oblúk a Chrám Dia Olympského, ktoré sa nachádzajú hneď vedľa seba. Ku oblúku je voľný prístup, takže ten sme si išli pozrieť všetci spoločne, avšak ku chrámu (zrúcanine) už neštudenti musia platiť vstupné a preto ďalej pokračujeme bez Urbika. Chrám Dia Olympského alebo Olympieion je zrúcanina veľkého chrámu v centre Atén. Jeho stavba začala v 6. storočí pred Kr., dokončený bol však až v 2. storočí nášho letopočtu za vlády rímskeho cisára Hadriána. V dnešnej dobe ešte z chrámu stojí niečo vyše 10 stĺpov.
Spravili sme okolo zrúcaniny pomerne svižné koliečko, urobili sme pár fotiek a vraciame sa naspäť za Urbikom, ktorý nás poctivo čaká pri pokladni v tieni. Teraz na nás čaká dnešný hlavný cieľ a to výstup ku Akropole, kde sa opäť platí vstupné, ale tu sme už urobili študenta aj z Urbika a tak pokračujeme ďalej všetci spolu. Je veľmi veľké teplo, zastavujeme sa takmer v každom väčšom tieni a snažíme sa mať pravidelný pitný režim. Pri ceste, smer Akropola, obchádzame snáď každú chvíľu nejakú zrúcaninu – pamiatku a priznám sa, že neovládam názvy každej z nich. Videli sme však Theatre of Dionysus alebo Odeon of Herodes Atticus. Konečne sa dostávame k Akropole, kde je podľa predpokladov veľmi veľa ľudí. Akropola je monumentálny komplex stavieb vybudovaný na kopci Akropolis. Celý komplex pozostáva z Propylají, chrámu Erechteion, malého chrámu Atény Niké a niekoľko ďalších menších budov. Hlavný chrám sa nazýva Partenón, naň sme sa veľmi tešili a musím priznať, že aj kvôli fotkám na Instagram. V čase našej návštevy sa však na chráme nachádzalo veľké lešenie a preto niektorí členovia ostali veľmi sklamaní a padlo aj zopár vulgarizmov. Čo nám však lešenie nemohlo pokaziť, bol nádherný výhľad z kopca Akropolis na celé Atény a ešte omnoho ďalej.
Na vrchole sa takisto nachádza pitná voda, takže stačí použiť ruky a človek sa môže osviežiť. Po doplnení tekutín a pokochaní sa výhľadom opúšťame Akropolu a mierime k ďalšej pamiatke Panathenaic Stadium, ktorú však tesne pred našim príchodom zatvorili a tak sa pozeráme iba z vonku, znova urobíme pár fotiek a nasleduje diskusia, čo ďalej.
Po pár minútach sme sa zhodli, že na dnes sme už videli dosť zrúcanín, takže je čas vrátiť sa k autu a opustiť Atény. Možno si niekto povie, že sme v Aténach toho videli dosť málo, avšak podľa mňa to úplne stačí. Tie zrúcaniny sú si v konečnom dôsledku veľmi podobné a veľké teplo tiež nepomáha nášmu odhodlaniu a všetci sa už tešíme na zaujímavosti mimo veľkých miest Atén a Solúnu. Náš prvý cieľ na zajtra je Korintský prieplav, tak sa snažíme nájsť kemp, čo najbližšie nech to ráno nemáme ďaleko. Darí sa nám vybaviť kemp len pár kilometrov za prieplavom. Dnes v noci prekračujeme prieplav prvýkrát, avšak potme nikto z nás nič nevidí, všetci sa už tešíme na zajtra keď ho uvidíme naozaj. Do kempu prichádzame vo večerných hodinách, rýchlo varíme na večeru cestoviny a postupne navštevujeme sprchu, aby sme neboli hladní a tiež si nesmrdeli. Berieme stoličky, tekutiny a ideme spoznať miestnu pláž, posedenie nám vydržalo až do neskorej noci a po návrate späť na náš pľac sa odohrala jediná násilná výmena názorov počas našej dovolenky. Na súboj sme vypísali 3 kolá po 5 minút. Mierny favorit súboja Marco, však zvládol svojmu oponentovi – lampe pouličného osvetlenia – zasadiť KO už po približne 10 sekundách, snáď je lampa v dnešnej dobe už späť na nohách (na stĺpe). Uložili sme sa spať a teda: Dobrú noc!
Praktické info
Ak máš rád/a historické stavby, tak si na návštevu Atén vyhraď minimálne 2 dni. My sme ich obehli v podstate za pol dňa, ale nikde sme sa dlho nezdržiavali a videli sme len tie úplne najznámejšie stavby.
Mňa osobne hlavné mesto Grécka nenadchlo, avšak v porovnaní so Solúnom je o dosť krajšie. Možno sa tu ešte niekedy v budúcnosti vrátim, ale už iba letecky.
Pokiaľ zvažuješ návštevu Atén, odporúčam vyhýbať sa mesiacom jún, júl a august. Aj keď sa to možno nezdá, cesta na Akropolis (vrchol, na ktorom sa nachádza Akropola) vo veľkých teplách nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou. Taktiež počas jari a jesene bude v Aténach určite menej turistov.
Na záver už len: Cestuješ do mesta s množstvom známych historických budov, s vysokou pravdepodobnosťou na niektorej z nich bude lešenie práve v čase tvojej návštevy.
About Post Author
