Asi každý vie, že najvyšším vrcholom Slovenska je Gerlachovský štít (2.655 m n. m.). Na tento vrchol však nevedie oficiálny značený turistický chodník a preto je výstup pre bežného smrteľníka zakázaný. Vystúpiť na najvyšší bod Slovenska môžeš len s horským vodcom, prípadne ak si členom horského spolku (napr. JAMES).
Vyššie spomínané možnosti však stoja peniaze a nie každý je ochotný platiť za výstup na kopec, preto Ti v tomto článku priblížime 10 najvyšších vrcholov Slovenska, na ktoré môžeš voľne vystúpiť. Samozrejme je potrebné dodržiavať návštevný poriadok danej lokality, ale nemusíš si platiť vodcu a ani členstvo v žiadnom spolku. Tak poďme spoločne na to!
Niektoré fotografie nám pre vytvorenie tohto článku poskytli Miloš Maxian a Juraj Janik. Za túto pomoc im Ďakujeme!
10.miesto Baranec (2.184 m n. m.) – Západné Tatry
TOP 10 otvára vrchol, ktorý nájdeš v Západných Tatrách. Baranec neleží priamo v hlavnom hrebeni, ale v jeho južnej rázsoche, ktorá vybieha smerom nad Liptov. Z Baranca je kruhový výhľad na susedný vrchol Smrek, ďalej na podcelok Roháče (Baníkov, Tri Kopy, Plačlivé, …) alebo aj na Liptovskú maru, či Nízke Tatry.
Na vrchol vedie viacero prístupových trás. Žltá značka z ústia Žiarskej doliny je povolená celoročne a teda môžeš sem vyjsť kľudne aj počas zimy. Ďalšie možnosti sú po modrej z Jakubovian alebo po zelenej z ústia Úzkej doliny – pre obe tieto trasy však platí zimná uzávera tatranských chodníkov a teda od 1.11. do 14.6. sú každoročne zatvorené. V lete sem takisto môžeš prísť z hlavného hrebeňa, konkrétne pri smerovníku Plačlivé opustíš červené značenie a vydáš sa po žltej značke cez Smrek. Na záver ešte spomenieme jednu dlhšiu trasu, ktorá je otvorená tiež celoročne. Z ústia Žiarskej doliny sa vydáš po modrej značke smer Žiarska chata a následne až ku smerovníku Pod Homôlkou, odtiaľ po zelenej do Smutného sedla a na záver po žltej až na Baranec. Táto trasa je však oveľa dlhšia, ako prvý spomínaný celoročný variant a navyše je potrebné byť obozretný aj kvôli lavínam, pretože veľká časť túry nejde po hrebeni.
Vrcholový stĺp 
Výhľad smerom na Kriváň
9.miesto Jakubina (2.194 m n. m.) – Západné Tatry
Ostávame v Západných Tatrách, len sa presunieme o niečo ďalej smerom na severovýchod. Ani Jakubina podobne ako Baranec neleží v hlavnom hrebeni ale v 1 z jeho južných rázsoch. Je hôľneho charakteru a má pyramídovitý tvar. Ponúka pekný kruhový výhľad najmä do Jamníckej a Račkovej doliny a tiež na susedné masívy Bystrej a Baranca.
Na Jakubinu sa dostaneš z Úzkej doliny cez hrebeň Otrhancov alebo potom ako odbočenie z hlavného hrebeňa na Hrubom vrchu. Pre obe tieto trasy však platí zimná uzávera a teda najvhodnejšie obdobie na návštevu tohto vrchola je leto.
Jakubina vrchol 
Chodník z Jakubinej na Hrubý vrch
8.miesto Jahňací štít (2.230 m n. m.) – Vysoké Tatry
Prvýkrát nazrieme do Vysokých Tatier, konkrétne až ku ich hranici s Belianskymi Tatrami. Jahňací štít sa vypína v severovýchodnej časti Vysokých Tatier. Zo štítu je výhľad na Belianske Tatry, okolité doliny, Lomnický štít, Pieniny. Výhľad patrí medzi najkrajšie vo Vysokých Tatrách.
Na samotný vrchol vystúpiš len v lete alebo v prvej polke jesene, pretože potom tu takisto platí zimná uzávera. Ako sa sem dostaneš? Auto zaparkuješ na platenom parkovisku Biela voda a vydáš sa po žltej značke smer Chata pri Zelenom plese. Pozor približne polke trasy ku chate je zo severnej strany Tatier a teda sa priprav na chladnejšie počasie. Chodník až po chatu je doslova prechádzka, výškové metre začneš poriadne naberať až potom.
Pri chate si opäť zvolíš žltú značku, najprv vystúpaš do Červenej doliny a potom cez Kolové sedlo až na vrchol Jahňacieho štítu, ktorý sa umiestnil na 8.mieste. Pozor v tomto úseku trasy nájdeš aj reťaze, takže trasa nie je vhodná pre ľudí so strachom z výšok.
7.miesto Bystrá (2.248 m n. m.) – Západné Tatry
Tak a sme opäť v Západných Tatrách. Prezradíme Ti, že posledný krát, pretože Bystrá je najvyšší vrchol Západných Tatier. Rovnako ako predchádzajúce 2 vrcholy z tohto pohoria aj tento vrchol musíš hľadať v južnej rázsoche. Vypína sa nad troma dolinami: Račková dolina (Gáborova dolina), ktorá vedie na juhozápad, Bystrá dolina, vedúca od vrcholu na juh a Kamenistá dolina smerujúca na juhovýchod. Z vrcholu je pekný výhľad na Bystrú dolinu, Pyšné sedlo, masív Jakubinej a na poľskú stranu Tatier.
Vedie sem prístupová trasa od smerovníka Hrdovo (nachádza sa tu aj autobusová zastávka), ktorý nájdeš na ceste medzi obcou Pribylina a jej časťou Podbanské. Trasa je označená žltou farbou a podobne ako pri Jakubinej alebo Jahňacom štíte sa sem v zime nedostaneš. Ďalšia možnosť je odbočka z hlavného hrebeňa na modrú značku v Bystrom sedle, ktorá je v zime tiež zavretá.
Vrcholové značenie Bystrá 
Výhľad z Bystrej
6.miesto Svinica (2.301 m n. m.) – Vysoké Tatry
Odteraz už budeme iba vo Vysokých Tatrách. Začíname s menej známym vrcholom Svinica, ktorý leží vo Vysokých Tatrách na hranici Slovenska a Poľska. Má dva vrcholy – severozápadný (2 291,0 m n. m.) a juhovýchodný (2 301,0 m n. m.). Svinica je výrazný vrchol so suťovými svahmi.
Pre Slovákov však tento vrchol nie je príliš atraktívny a to z jednoduchého dôvodu. Ak sa sem chceš dostať zo Slovenska, tak jediná možnosť je začať v Podbanskom, prejsť dlhočiznú Tichú dolinu, ktorá je vhodná skôr pre cyklistov (žltá turistická značka). Pri smerovníku Liptovský košiar ostaneš na žltej značke a vydáš sa prudko do kopca až na Kasprov vrch, ktorý je tiež známy predovšetkým u poľských turistov. Z Kasprovho vrchu pokračuješ po hrebeni (červené značenie) až na Svinicu. Upozornenie – táto trasa je v zime uzavretá, konkrétne úsek
Oveľa lepšia dostupnosť je z poľskej strany (Zakopané), kde môžeš ísť na Svinicu buď priamo alebo cez Kasprov vrch, ale nemusíš prekonávať dlhú dolinu. Navyše Poliaci nemajú zimnú uzáveru Tatier.
5. miesto Kôprovský štít (2.363 m n. m.) – Vysoké Tatry
TOP 5 nám otvára obľúbený Kôprovský štít, ktorý leží ako prvý vrchol v rázsoche vybiehajucej z Čubriny. (V rovnakej rázsoche nájdeš aj Kriváň). Vrch je v posledných rokoch hojne navštevovaný, poskytuje kruhový výhľad na ostatné vrcholy Tatier a tiež pekne vidno Temnosmrečinské plesá alebo Veľké Hincovo pleso.
Trasa na Kôprovský štít vedie zo Štrbského plesa po červenej značke ku Popradskému plesu, následne po modrej okolo Veľkého Hincovho plesa (najväčšie pleso v slovenskej časti Tatier) až do Vyšného Kôprovského sedla, kde sa je potrebné vydať opäť po červenej až na samotný vrchol. V zime sa tu samozrejme nedostaneš, pretože by to bolo nebezpečné.
Kôprovský štít, fotené od Veľkého Hincovho plesa 
Veľké Hincovo pleso z Kôprovského štítu 
Temnosmrečinské plesá z Kôprovského štítu
Výhľad smerom na hrebeň bášt so Satanom
4. miesto Východná Vysoká (2.429 m n. m.) – Vysoké Tatry
Východná Vysoká je rozložitý pyramídový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Poľským hrebeňom a Prielomom. Z nej odbočuje mohutná rázsocha, v ktorej sa nachádza Bradavica, Velické granáty a Slavkovský štít. Z vrcholu štítu je prekrásny výhľad na celé Tatry, do Veľkej Studenej doliny, Velickej doliny, i na okolité štíty (Gerlachovský, Litvorový, Vysoká, Bradavica a iné).
Najľahšia prístupová trasa vedie po zelenej značke z Tatranskej Polianky okolo Sliezskeho domu až na Poľský hrebeň. A odtiaľ po žltej na vrchol Východnej Vysokej. (Dôležité upozornenie: Vždy na našej stránke nájdeš parametre trasy, na ktoré využívame stránku Mapy.cz. Pri tejto túre ich však určite nepoužívaj, pretože úsek Poľský hrebeň – Východná Vysoká ukazujú chybne – už sme ich na to upozorňovali. Podľa Mapy.cz ti to bude trvať 19 minút a zdoláš 87 výškových metrov, realita je však cca 45minút a 230 výškových metrov.) Druhý variant, ktorý je dlhší a ťažší, začína v Starom Smokovci. Ďalej pokračuje cez Hrebienok a následne na Zbojnícku chatu, kde odporúčame si spraviť prestávku. Lebo následne nastúpaš do sedla Prielom s tým, že jeho ťažšou stranou pôjdeš smerom dole, čo je vždy nevýhoda. Odmenou Ti ale bude to, že po prechode sedla sa budeš nachádzať na severnej strane Tatier, ktorá si „žije vlastný život“. Následne Ťa čaká krátky výšvih na Poľský hrebeň a odtiaľ už rovnako ako v prvom variante – po žltej na vrchol Východnej Vysokej. Obe trasy spadajú pod zimnú uzáveru.
Pohľad na Východnú Vysokú 
Poľský hrebeň
3.miesto Slavkovský štít (2.452 m n. m.) – Vysoké Tatry
Na bronzovej priečke sa umiestnil mnohými nenávidený vrchol, pretože vraj výstup je neustále monotónne hore kopcom. Po tom ako sme tu minulý rok absolvovali túru, musíme povedať, že absolútne nesúhlasíme. Jedná sa o úžasnú túru s nádhernými výhľadmi.
Slavkovský štít je rozložitý štít vysoký 2 452 m n. m. vo Vysokých Tatrách nad Starým Smokovcom. Stojí na konci rázsochy, ktorá vybieha z hlavného vysokotatranského hrebeňa. Ponúka jeden z najkrajších voľne dostupných výhľadov v Tatrách. Smerom na východ vidíš masív Gerlachu, na juh Podtatranskú kotlinu a tiež Nízke Tatry no a na východ máš zase Lomničák, Prostredný hrot alebo napríklad Zbojnícku chatu, či Ľadový štít (severovýchod).
Jediný značený chodník sem vedie zo Starého Smokovca. Trasa je jednoduchá, celý čas ideš po modrej. V zime je chodník v úseku Slavkovská vyhliadka – Slavkovský štít uzavretý, takže na vrchol sa dostaneš iba v lete a na skorú jeseň.
2. miesto Kriváň (2.494 m n. m.) – Vysoké Tatry
Striebro v tejto kategórii berie symbol Slovenska, ktorý bol dlho považovaný za najvyšší vrchol celých Tatier (najmä Liptákmi). Kriváň je vrch na konci rázsochy, ktorá sa od hlavného hrebeňa Vysokých Tatier odvetvuje v Čubrine. Od 19. storočia je neoficiálnym symbolom slobody Slovákov a slovanskej súdržnosti. Z jeho vrcholu je kruhový výhľad predovšetkým na susedné vrcholy z Vysokých Tatier, ďalej na Západné a Poľské Tatry.
Zaužívané výstupové trasy sú 2 a obe sú v zime uzavreté. Prvá možnosť je ísť z Troch Studničiek po zelenej, druhá od Jamského plesa po modrej. Tieto trasy sa pri smerovníku Rázcestie v Krivánskom žľabe spoja a na samotný vrchol pokračuje už len modrá značka. (Pozn. K Jamskému plesu sa vieš dostať buď od Štrbského plesa po červenej alebo z rázcestia pri Bielom Váhu po modrej.) Podľa nás každý Slovák, ktorý má rád turistiku a zdravie mu dovolí, by mal aspoň raz za život vystúpiť na Kriváň.
1. miesto Rysy (2.503 m n. m.) – Vysoké Tatry
A víťazom sa stáva … teda stávajú Rysy. Rysy (2 503,0 m n. m.) sú jedným z najpopulárnejších vyhliadkových štítov hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Nachádzajú sa medzi Žabím sedlom (Žabím koňom) a Váhou (Ťažkým štítom) na slovensko-poľskej hranici.
Rysy majú tri vrcholy:
- prostredný (hlavný) (2 503,0 m n. m.), leží na Slovensku.
- severozápadný (2 498,7 m n. m.), najvyšší bod Poľska, leží na slovensko-poľskej hranici.
- juhovýchodný (2 473 m n. m.), leží na Slovensku.
Turisticky prístupný je práve vrchol, o ktorý sa delíme s Poliakmi a má nadmorskú výšku takmer 2.499 m n. m.. Zo Slovenskej strany je výstup jednoduchší. Prvá časť výstupu (Štrbské a aj Popradské pleso) je spoločná s trasou na Kôprovský štít, pri smerovníku Rázcestie pri Žabom potoku však odbočíš na červenú značku a tá ťa dovedie až na samotný vrchol Rysov. Po ceste na teba čaká niekoľko reťazí a tiež môžeš navštíviť najvyššie položenú chatu v Tatrách – Chatu pod Rysmi (2.250 m. n. m.). Táto trasa podobne ako chata nie je celoročne otvorená, platí pre ňu zimná uzávera.
Bonus! Lomnický štít (2.634 m n. m.) – Vysoké Tatry
Na Slovensku existuje ešte jeden kopec, ktorý je vyšší ako Rysy a na dosiahnutie jeho vrcholu nepotrebuješ horského vodcu ani členstvo v horolezeckom spolku, dokonca je dostupný celoročne. Zadarmo to však tentokrát nebude, musíš si zaplatiť lanovku.
Lomnický štít je druhý najvyšší vrch Tatier, Slovenska a celých Karpát. Zo štítu je nádherný výhľad na okolité štíty a podhorie. Observatórium Lomnický štít nachádzajúce sa na vrchu štítu, je najvyššie položené na Slovensku. Nachádzajú sa tu astronomické a meteorologické pracoviská SHMÚ, od roku 1957 aj televízna retranslačná stanica. Vedie naň visutá Lanovka Tatranská Lomnica – Lomnický štít.
About Post Author
Jedna myšlienka “TOP 10 – najvyššie voľne dostupné vrcholy Slovenska”