Na začiatku júla sme vypadli na pár dní do Bratislavy. Zobrali sme si so sebou aj bicykle, aby sme mohli preskúmať cyklotrasy v okolí nášho hlavného mesta. V tomto článku si predstavíme 3 tipy na cyklotúry, ktoré sme absolvovali. Najkratšia trasa má 30 a najdlhšia 55 kilometrov. Bývali sme v Starom meste a preto každý náš výjazd tam začína a aj končí.
Prevezenie sa po Malých Karpatoch a naspäť okolo letiska
Trasa: Staré Mesto -> Kramáre -> Partizánska lúka 
-> Železná studnička -> Vydrická nádrž 
-> Druhý kameňolom -> Bufet U Slivu -> Biely kríž 
-> Salaš -> Svätý Jur -> Letisko M. R. Štefánika -> Vrakuňa -> Vlčie hrdlo -> Staré Mesto
| Dĺžka trasy | 57 km |
| Výškové metre | 570 m |
| Terén | asfalt (cca 85%) + upravené lesné cestičky (cca 15%) |
| Čistý čas | 3 hod a 35 min |
Železná Studnička, Bufet U Slivu, Biely kríž
Ako vstupnú bránu do pohoria Malé Karpaty sme si zvolili obľúbenú rekreačno-športovú lokalitu Železná Studnička. Zo Starého mesta sme sa sem dostali cez Kramáre, kde nás čakalo menšie stúpanie. Cesta na Železnú Studničku stúpa len veľmi pozvoľna. Pohybujú sa tu aj autá alebo MHD, ale cyklisti majú vyhradené vlastné pruhy, takže jazda je pomerne bezpečná. Pri smerovníku Železná Studnička sa nachádza oddychová zóna aj s bufetom, ktorú však nevyužívame a pokračujeme pozdĺž dvoch rybníkov smer Druhý kameňolom.
Síce je teplý slnečný deň, všade naokolo nás sú však stromy, ktoré nás pred horúčavami chránia. Naša prvá dlhšia pauza sa uskutočňuje až v Bufete U Slivu, kde sa zastavujeme na kofolu. Bufet sa nachádza na konci Peknej cesty, ktorá sem vedie zo začiatku mestskej časti Rača. My však ešte Malé Karpaty neopúšťame, ale pokračujeme na asi najväčšiu križovatku cyklotrás v tomto pohorí – Biely kríž. Od Bufetu u Slivu je možné podľa smerovníka si vybrať z 2 cyklotrás na Biely kríž, volíme lesnú cestu, ktorá opäť stúpa len veľmi mierne. Po niekoľkých desiatkach minút strávených takmer osamotení v lese sa pripájame na krátky asfaltový úsek, ktorý nás dovedie priamo na Biely kríž. Jedná sa o najprudšiu časť našej dnešnej trasy.
Na Bielom kríži je niekoľko občerstvení a veľa miesta na sedenie, preto si na tomto mieste doprajeme kratšiu pauzu. Počet ľudí tu je porovnateľný s najväčšími obchodnými centrami v Bratislave. Prístupových trás je naozaj neúrekom – napríklad po hrebeni Malých Karpát, zo Záhorskej Bystrice, zo Stupavy, z Rače alebo zo Svätého Jura, kam práve smerujeme my. Od Bieleho kríža pokračujeme ku smerovníku Salaš. Cestu nám ukazuje modré, červené a aj zelené značenie cyklotrasy, navyše tadiaľto vedie aj najznámejšia turistická trasa na Slovensku – Cesta hrdinov SNP. Pekná lesná cestička nás privádza až ku smerovníku Salaš, kde sa napájame na asfaltovú cestu.
Parkovisko bajkov U Slivu 
Bufet U Slivu
Pod Bielym krížom 
Záverečné stúpanie na Biely kríž
Cyklopoludník 
Cyklosmerovník Biely kríž
Rovinaté pasáže cez Svätý Jur a okolo letiska
Čaká nás prudký zjazd až do mesta Svätý Jur, kde ukončíme „horskú“ časť tohto cyklovýletu. Prechádzame naprieč týmto mestom, ktoré má menej ako 6 tisíc obyvateľov. Odteraz nám pedálovanie už nebude sťažovať prudší sklon alebo lesné cesty, ale protivietor. Máme však šťastie a je takmer bezvetrie. Obchádzame novú diaľnicu – obchvat Bratislavy a už pred sebou vidíme odstavené lietadlá na Letisku M. R. Štefánika. Trasa pokračuje po obvode letiska až pokým nedorazíme k Malému Dunaju, ktorý nás dovedie cez Vrakuňu až na Vlčie hrdlo (teda dovedie asi nie je správne slovo, lebo naša trasa je proti prúdu :D). Záverečný úsek naspäť na ubytovanie už absolvujeme po vyznačených cyklotrasách v centre Bratislavy.
Zhrnutie trasy
Celá trasa je technicky jednoduchá. Jediné ťažkosti môže spôsobiť vysoké teplo, prípadne protivietor v rovinatých úsekoch. Najmä v Malých Karpatoch sa takmer na každom „kroku“ nachádza občerstvenie aj s posedením. V okolí bufetov a asfaltových ciest je potrebné rátať so zvýšenou koncentráciou výletníkov a cyklistov. Na lesných chodníkoch sme stretli len minimum ľudí.
Po hrádzi do Rusoviec a na Čunovské jazerá
Trasa: Staré Mesto -> Prístavný most -> Odbočka na Rusovce -> Pizzarium (Rusovce) -> Rusovský kaštieľ -> Cyklotrasa po hrádzi -> Čunovo, hrádza -> Galéria Danubiana -> Čunovo, hrádza -> Čunovské jazerá -> Rusovce -> Odbočka na Rusovce -> Prístavný most -> Starý most -> Staré Mesto
| Dĺžka trasy | 50 km |
| Výškové metre | 80 m |
| Terén | asfalt (cca 90%) + upravené lesné cestičky (cca 10%) |
| Čistý čas | 3 hod a 25 min |
Po hrádzi do Rusoviec na pizzu a lasagne
Opäť začíname v Starom Meste, na presun cez Dunaj využívame Prístavný most. Hneď za mostom sa napájame na cyklotrasu, ktorá nesie názov aj Čunovská radiála a strávime na nej dnes väčšinu času. Prvý úsek vedie po východnej strane okolo Petržalky a následne už vychádzame na hrádzu pri Dunaji.
Na jednom z ramien Dunaja môžeme pozorovať nespočetné množstvo rôznych zaujímavo vyzerajúcich hausbótov. Priamo vedľa nich vedie aj najnovší bratislavský most – Lužný most, ktorý je súčasťou obchvatu nášho hlavného mesta. Na hrádzi je veľké množstvo bufetov, my však pokračujeme až po smerovník Odbočka na Rusovce, kde dnes prvýkrát opúšťame hrádzu.
Pokračujeme po zeleno značenej cyklotrase do mestskej časti Rusovce. Nevybrali sme sa sem náhodou, máme namierené do talianskeho bufetu Pizzarium. V Rusovciach sa nachádza aj talianska reštaurácia Antica Toscana, ktorá patrí rovnakým majiteľom. Túto reštauráciu sme už v minulosti navštívili a boli sme spokojní, takže dnes chceme vyskúšať Pizzarium. Dali sme si pizzu a lasagne, najedení pokračujeme ďalej okolo Rusovského kaštieľa, ktorí žiaľ aktuálne chátra. Pokiaľ máme správne info, tak by ale už mala byť plánovaná jeho rekonštrukcia. Robíme koliečko okolo kaštieľa a cez les sa po neznačenom chodníku vraciame naspäť na hrádzu.
Schladenie sa v Čunovských jazerách …
Prichádzame takmer až na slovensko-maďarské hranice, kde prechádzame mostom ponad časť Dunaja k múzeu Danubiana, ktoré je najvzdialenejší bod našej dnešnej trasy. Keďže umenie nie je naša parketa, tak len chvíľu oddychujeme pred múzeom. Následne sa vraciame cez most naspäť, ale neodbočujeme na hrádzu, namiesto toho smerujeme do mestskej časti Čunovo. Prechádzame jej okrajom a po lesnej ceste pokračujeme k Čunovským jazerám, kam sa ideme okúpať.
Čunovské jazerá (Veľké a Malé Čunovské jazero) sú zrejme najkrajšie jazerá v okolí Bratislavy. V letných mesiacoch sú obľúbené najmä kvôli čistej vode. Kúpanie v nich nie je oficiálne povolené a teda je len na vlastné riziko. Jedná sa však o výbornú možnosť schladenia počas cyklotúry po hrádzi.
Od jazier pokračujeme lesnou cestou, ktorá nás privedie do Rusoviec a my si opäť dávame zastávku v Pizzariu, tentokrát na dezerty, ktoré odporúčame vyskúšať. Z Rusoviec sa napájame na hrádzu a okolo Petržalky prichádzame do centra Bratislavy, most na prechod Dunaja oproti ránu meníme a využívame Starý most.
Zhrnutie trasy
Cyklotúra po hrádzi je výborná voľba pre každého rekreačného cyklistu. Prevýšenie je takmer nulové, jedinou nevýhodou môže byť prípadný protivietor, ale po celej dĺžke trasy sú bufety, kde sa dá sadnúť a oddýchnuť. Návštevu hrádze jednoznačne odporúčame, podľa nás je však lepšie sem prísť počas týždňa, kedy tu býva menej ľudí.
Nielen vojenské bunkre v slovensko-rakúskom pohraničí
Trasa: Staré Mesto -> Starý most -> Most Lafranconi -> Kapitulské pole -> Bunker BS-8 a Vojenský cintorín -> Jarovská bažantnica -> Janíkov dvor -> Most Apollo -> Staré Mesto
| Dĺžka trasy | 30 km |
| Výškové metre | 46 m |
| Terén | asfalt (cca 95%) + upravené lesné cestičky (cca 5%) |
| Čistý čas | 2 hod a 15 min |
Vojnové bunkre a cintorín v slovensko-rakúskom pohraničí
Starým mostom prechádzame do Petržalky, kde pokračujeme cyklotrasou popod mosty SNP a Lafranconi takmer až na hraničný priechod Petržalka-Berg. V týchto miestach je cyklotrasa chaoticky značená, ale pokiaľ nechceme ísť do Rakúska, tak je potrebné prekrížiť parkovisko a následne aj hlavnú cestu. Sledovaním cyklistky (pravdepodobne miestnej) sa nám podarilo trafiť na chodník, ktorým pokračuje naša cesta. Nasledujúce kilometre budeme lemovať slovensko-rakúsku hranicu, v ktorej okolí sa nachádza niekoľko vojenských bunkrov.
Československo sa rozhodlo od roku 1933 okolo svojich hraníc vybudovať obranný systém ako reakciu na nástup Hitlera k moci. Na Slovensku sa zachovalo niekoľko desiatok objektov: v údolí okolo rieky Moravy, v Bratislave, v Komárne, pri Lučenci a ďalších miestach popri južnej hranici s Maďarskom. Jediný ucelený obranný úsek sa zachoval v Bratislave na území Petržalky. – zdroj bunkre.info
Prvý sme si všimli už po ceste medzi mostom Lafranconi a hraničným priechodom – podľa máp sa jedná pravdepodobne o bunker BS-4 Lány. Priamo pri našej dnešnej trase sa však nachádza aj BS-8 Hřbitov, ktorý je najväčším spomedzi petržalských bunkrov a dnes je v ňom múzeum. Vedľa múzea leží aj Vojenský cintorín, ktorý vznikol v roku 1916 a sú tu pochovaní vojaci bojujúci v prvej svetovej vojne.
Jarovská bažantnica – zabudnuté miesto na lúkach vedľa Petržalky
Od bunkru pokračujeme po cyklotrase až po hraničný priechod Jarovce-Kitsee (na vedľajšej ceste), kde nájdeme našu ďalšiu zastávku – Jarovská bažantnica. Jedná sa o chránený areál, v ktorom však chýbajú akékoľvek informačné tabule a všetky informácie o tomto mieste nám buď povedali kamaráti alebo sme sa dočítali na internete.
Bažantnica vznikla asi v prvej tretine 18.storočia. História bažantnice je spojená s obcou Kittsee. V nej sa nachádzal Neues Schloss (Nový zámok), ku ktorému bažantnica patrila. Bola rozdelená 8 cestami, ktoré vybiehali z centrálneho kruhového útvaru. Cesty tak tvorili hviezdicu a boli ešte poprepájané menšími kolmými cestičkami. – zdroj Petržalčan.sk
Čo to tá bažantnica vlastne je? Zjednodušene povedané les uprostred lúky. Osem ciest, ktoré viedli do centra bažantice sa nazývali aleje a dodnes sa ich zachovalo sedem (Pozn. Alej č.6 už neexistuje). Po obvode bažantice prechádzame k 1. aleji, ktorú sme si vybrali ako našu vstupnú cestu. Na tejto aleji sa nachádza starý Barokový most, ktorý je podľa nás najkrajšou časťou celej bažantice. Pôsobí ako z rozprávky, avšak je zakázané po ňom prechádzať, aby sa nepoškodil. Prichádzame do stredu bažantice a zisťujeme, že namiesto kruhu sa tu nachádza chodník, ktorý pripomína kruhový objazd. Samozrejme sme neodolali a spravili sme jedno kolečko.
Na výjazd sme si zvolili 4. alej, ktorá nás dovedie k mostu ponad diaľnicu D2. Po asfaltovej ceste smerujeme „naspäť do civilizácie“, prechádzame okolo modernej bratislavskej štvrte Slnečnice na hrádzu, ktorou sme prechádzali aj v druhom výlete na Čunovské jazerá. Na hrádzu sa napájame pri bufete Flinstones 2, kde sme sa zastavili ešte na kofolu. Na prechod ponad Dunaj sme dnes využili most Apollo, ktorým sme zatiaľ nešli počas našej návštevy Bratislavy.
Alej v bažantici 
Alej v bažantici
Zhrnutie a tip na predĺženie trasy
Táto cyklotúra je celá po rovine a je vhodná pre každého cyklistu. Navyše oproti prechádzajúcim dvom tipom na výlet sa v slovensko-rakúskom pohraničí pohybuje len minimum ďalších cyklistov a je tam naozaj až prekvapivý kľud. V prípade, že si chce niekto túto trasu predĺžiť, tak z bažantice je možnosť pokračovať pohraničným územím až na miesto, ktoré sa nazýva Trojmedzie. Jedná sa o bod, v ktorom sa stretávajú hranice 3 štátov – Slovenska, Maďarska a Rakúska. Z Trojmedzia je možné prejsť do Čunova a odtiaľ už po hrádzi naspäť až do centra Bratislavy.
Iné tipy na výlety v okolí Bratislavy
Nám sa podarilo počas našej návštevy absolvovať tieto 3 cyklovýlety + prechádzka na Vyhliadkovú vežu na Devínskej Kobyle. V okolí Bratislavy je však nespočetné množstvo cyklotrás a teda aj možností na výlety. V nasledujúcich riadkoch spomenieme niekoľko z nich, ktoré by mohli niekoho inšpirovať.
- Cyklotrasy v okolí Malého Dunaja – na Malom Dunaji leží niekoľko vodných mlynov, najznámejšie sú v Jelke, Kolárove, Tomášikove a Dunajskom Klatove
- Cez Devín až na rakúsky Schlosshof
- Cyklotrasa ľavým brehom Dunaja (cyklotrasy na oboch stranách Dunaja samozrejme nekončia v Čunove, na cestnom bicykli by sme zvažovali predĺžiť výlet až do Gabčíkova)
- Hraničným priechodom Petržalka-Berg až do Hainburgu a naspäť cez Kitsee, kde sa nachádza aj známa čokoládovňa, ktorá určite stojí za zastávku
- Malými Karpatmi až po Pezinskú Babu a následne na obed do Pezinka
About Post Author
