Roháče – najkrajšia hrebeňovka na Slovensku?

Roháče je spoločný názov pre štíty v Západných Tatrách, ktoré obklopujú Roháčsku dolinu. Územie Roháčov je súčasťou Tatranského národného parku. Priamo v národnom parku sa nachádza lyžiarske stredisko Roháče-Spálená so sedačkovou lanovkou, ktorú sme využili aj my pri dnešnej túre, aby sme stihli prejsť celý hrebeň pred západom slnka.

Začiatok si uľahčujeme využitím lanovky Roháče – Spálená

Andrej si zaplatil výzvu Doby Západné Tatry a k dnešnému ránu (30.8.2020) vystúpil presne na 0 štítov z tejto výzvy. Ja som zatiaľ v Západných Tatrách bol len 2-krát – na Baranci a pri Roháčskom vodopáde. Na dnes hlásia pekné počasia (a silný vietor) a tak nebolo veľmi ťažké ma prehovoriť na celodennú hrebeňovku.

Keďže celá naša dnešná trasa zaberie podľa máp 13 hodín, sme nútení využiť lanovku a uľahčiť si tak prvú časť výstupu. Lanovka začína oficiálne premávať od 7:00, neoficiálne je však spustená už o pár minút skôr. Preto už o 6:50 sedíme v lanovke a naberáme výškové metre.

Odteraz až do cieľa už len po svojich

Lanovkou sme sa vyviezli do nadmorskej výšky približne 1.500 metrov, hrebeň sa však nachádza ešte o 300 metrov vyššie. Oficiálne teda začíname našu túru. Chodník na prvých desiatkach metrov prechádza lesom a takmer vôbec nestúpa. Potom na nás čaká pomerne prudké stúpanie, ktoré nám dáva hneď od začiatku najavo, že dnes to bude ťažká túra. Výhodou prudkých sklonov chodníka je to, že rýchlo naberáme nadmorskú výšku a za necelých 40 minút sme už pri smerovníku Predný Salatín – hrebeň. Už z názvu je teda jasné , že stojíme na hrebeni. Prvý vrchol, ktorý na nás dnes čaká je Brestová (1.934 m n. m.), od smerovníka ju pekne vidíme a za necelú pol hodinku stojíme na vrchole. Dávame si menšiu pauzu na druhé raňajky a vyrážame ďalej po červenej značke, ktorá nám bude robiť spoločnosť takmer celý deň.

• 

• 

Najprv strácame približne 100 výškových metrov a až následne začína výstup na Salatín (2.048 m n. m.), na hrebeni prudko fúka, čo nás spomaľuje, ale aj tak sme za 35 minút na vrchole Salatínu. Tu v podstate ani nespomaľujeme a pokračuje ďalej, pretože na vrchole je nepríjemný vietor. Opäť strácame niekoľko výškových metrov a smerujeme k vrcholu, podľa ktorého je pomenované aj lyžiarske stredisko – Spálená (2.083 m n. m.).

Zo Spálenej je dobrý výhľad na celý zvyšok našej dnešnej trasy. Prvý kopec po ceste je Pachoľa (2.167 m n. m.), tam sme však nevystúpili, pretože približne v polovici stúpania sa nachádza neznačený chodník, ktorým sa dá traverzovať tento kopec. Omylom sa nám podarilo sem odbočiť a pretože Pachoľa sa nenachádza vo výzve Doby Tatry, tak tento omyl nemusel ľutovať ani Andrej a aspoň sa nám podarilo ušetriť cenné minúty.

• 

• 

Na najvyšší vrchol našej trasy

Traverz nás doviedol až do Baníkovského sedla, z ktorého sa dá zostúpiť po zelenej značke až ku Roháčskym plesám. My pokračujeme ďalej na najvyšší vrchol dnešnej trasy – Baníkov (2.178 m n. m.). Zo sedla na vrchol sa jedná o pomerne ľahkú trasu, ktorá nám trvala necelých 15 minút. Dávame si pauzu a pokračujeme do exponovanej časti hrebeňa. Teraz na nás čaká zostup z Baníkova a následne jednoduchý výstup na Hrubú kopu (2.166 m n. m.). Potom je však potrebné prekonať tri skalné veže, ktoré sa spoločne nazývajú Tri kopy (2.136 m n. m. – najvyššia) a na každej z nich nájdeme niekoľko exponovaných častí. Prechod z Baníkova až po Smutné sedlo odporúčam len fyzicky zdatnejším turistom bez strachu z výšok.

• 

• 

• 

• 

Cez najťažšie úseky až k hraniciam s Poľskom

Smutné sedlo je pre nás posledný „checkpoint“, z ktorého sa dá zostúpiť k Roháčskym plesám a následne až na parkovisko ku autu. Našťastie máme dobrý medzičas a teda môžeme pokračovať ďalej. Opäť stúpame, dnes už snáď aj desiatykrát, aktuálne na vrchol Plačlivô/Plačlivé (2.125 m n. m.). Stúpanie zaberie približne 40 minút, nenachádzajú sa tu ťažké exponované úseky. Na vrchole sme si dopriali pauzu a pozeráme na posledné 2 „prekážky“. Prvá z nich – Ostrý Roháč sa z Plačlivého javí ako naozaj ťažký skalnatý úsek z množstvom reťazí. Posledný vrchol Volovec, vyzerá úplne opačne. Už z diaľky vidíme, že na tomto vrchole sa žiadne exponované úseky nenachádzajú.

Vyrážame naproti asi najťažšie zdolateľnému vrcholu na našej trase. Ostrý Roháč (2.088 m n. m.) má vlastne 2 vrcholy, z ktorých vyšší je ten druhý v našom smere. Výstup na prvý vrchol je pomerne exponovaný, avšak je to asi tá najľahšia časť (V momente, keď sme tadiaľ prechádzali, sme to samozrejme ešte nevedeli). Medzi vrcholmi je potrebné zostúpiť približne 20 metrov a to je podľa mňa najťažší úsek. Ak si správne pamätám nachádza sa tu len 1 pomerne dlhá reťaz, avšak ja veľmi neobľubujem exponované zostupy a v tomto úseku to bolo vidno 😀

Po prekonaní tejto reťaze sme za pár minút na (vyššom) vrchole Ostrého Roháča, odkiaľ už vidíme ďalšie reťaze. Tentokrát je nimi zaistený samotný hrebeň, práve túto časť označujú mnohí za najťažšiu. Súhlasím, že sa jedná o dosť ťažký úsek, podľa mňa ale nie najťažší. Počasie sa nám medzi časom mierne pokazilo a objavili sa nad nami sivé oblaky, z ktorých môže prísť dážď. Na vrchole sa preto dlho nezdržiavame a pokračujeme exponovaným hrebeňom smerom dole z Ostrého Roháča.

• 

• 

Posledné 2 vrcholy a stretnutie s kamzíkmi

Pri schádzaní vidíme na pravej strane Vyšné a Nižné Jamnícke pleso, ku ktorým sa dá odbočiť z Jamníckeho sedla. My však pokračujeme ďalej po červenej značke na Volovec (2.064 m n. m.). Výstup na Volovec je sám o sebe jednoduchý, avšak kombinácia silného vetra a našej únavy nám ho poriadne sťažila. Andrej si tesne pod vrcholom všimol niekoľko kamzíkov, zastavujeme, aby sme urobili zopár fotiek.

• 

• 

• 

Volovec v skutočnosti nieje posledný vrchol na našej trase, tým je Rákoň (1.879 m n. m.). Pri zostupe z Volovca si však človek ani nevšimne, že stojí na inom vrchole až kým ho na to neupozorní smerovník. Chodník z Volovca na Rákoň (modrá turistická značka) je zároveň aj štátna hranica medzi Slovenskou republikou a Poľskom. Na tomto úseku nás preto sprevádzajú aj hraničné stĺpiky a môžeme si na pár sekúnd odbehnúť do susedného Poľska. Opäť sa nám naskytá možnosť stretnúť sa s kamzíkmi, keďže sa pasú tesne vedľa chodníka. Na vrchole Rákoň opäť meníme turistickú značku, po žltej smerujeme do sedla Zábrať, odkiaľ pokračujeme prudko dole po zelenej značke až ku Ťatliakovej chate. Tu sme sa zastavili na kofolu, už nás čaká len záverečný úsek takmer 4-kilometrový po asfaltovej ceste až k rázcestiu Šindľovec a odtiaľ 2 minúty cez les na parkovisko ku autu.

Parametre trasy – Roháče

• Štart: Salatínska dolina – lanovka
• Hlavné body: Brestová (1.934 m n. m.), Salatín (2.048 m n. m.), Baníkov (2.178 m n. m.), Hrubá kopa (2.166 m n. m.), Tri kopy (2.136 m n. m. – najvyššia), Plačlivô/Plačlivé (2.125 m n. m.), Ostrý Roháč (2.088 m n. m.), Volovec (2.064 m n. m.)
• Vedľajšie body: Spálená (2.083 m n. m.), Rákoň (1.879 m n. m.), Ťatliakova chata (1.393 m n. m.)
• Koniec: Parkovisko pod Spálenou
• Trasa: Salatínska dolina – lanovka -> Predný Salatín – hrebeň -> Brestová -> Salatín -> Spálená -> Baníkovské sedlo -> Baníkov -> Hrubá kopa -> Tri kopy -> Smutné sedlo -> Plačlivô/Plačlivé -> Ostrý Roháč -> Jamnícke sedlo -> Volovec -> Rákoň -> Sedlo Zábrať -> Ťatliakova chata -> Rázcestie Šindľovec -> Parkovisko pod Spálenou
• Vzdialenosť: 19,9 km (Mapy.cz) / 20,8 km (Strava)
• Stúpanie: 2.340 m (Mapy.cz) / 1.596 m (Strava)
• Klesanie: 2.789 m (Mapy.cz) / 2.050 m (Strava)
• Čas podľa Mapy.cz : 13 hodín a 5 minút (Mapy.cz) / 6 hodín a 20 minút (Strava – meria iba čas pohybu)
• Meranie cez aplikáciu Strava
• Mapa našej trasy podľa Mapy.cz

Roháče – Zhrnutie

Pre mňa išlo o prvú poriadnu návštevu Roháčov a musím povedať, že sa jedná o nádhernú oblasť. Každý vrchol poskytuje nádherné výhľady. Nedá sa povedať, ktorý je najkrajší, ale rozhodol som sa vybrať svoju TOP 3. Všetky tri vrcholy mi utkveli v pamäti, pretože boli niečim NAJ.

• Baníkov – najvyšší
• Ostrý Roháč – najťažší
• Volovec – najveternejší

Hrebeňovku Roháčov odporúčam len zdatnejším turistom bez strachu z výšok, pretože inak si väčšinu trasy neužijete. Na jednotlivé kopce sa dá vystúpiť aj osobitne, prípadne po dvojiciach. Pri pokuse o prejdenie celého hrebeňa sa oplatí využiť lanovku. Pri takto fyzicky a časovo náročnej turistike to určite nie je hanba. Tiež odporúčam si prečítať nasledovné body:

• túra od hornej stanice lanovky po Ťatliakovu chatu zaberie aj s prestávkami približne 10-11 hodín
• Baníkovské a Smutné sedlo sú jediné dve miesta, kde sa dá túra predčasne „zabaliť“ a zísť ku Ťatliakovej chate, prípadne na parkovisko, kde sme začínali
• Baníkov, Smutné sedlo a Plačlivé sú miesta, kde sa dá zísť smerom na Liptov ku Žiarskej chate
• počas celej hrebeňovky nie je možné doplniť vodu, preto je potrebné zobrať si jej dostatok (Ja som mal 3 litre čistej vody a 0,33l Coca Coly + na Ťatliakovej chate som si dal 0,5l kofoly. Ostalo mi približne pol litra vody)
• na hrebeni býva naozaj veľmi veterno
• v prípade búrky sa nie je veľmi kam skryť a tiež je nebezpečné liezť po reťaziach, preto je potrebné neustále sledovať počasie

• 

• 

About Post Author